Leden 2015

galaxi

31. ledna 2015 v 21:30 | Yuki |  Moje myšlienky
Premýšľali ste niekedy, či sme v tomto vesmíre sami? JA osobne zakaždým, keď sa pozriem na hviezdnu oblohu. Je posiata miliardou malých svetiel, ktoré sú v skutočnosti vzdialené galaxie a slnká, ktorých svetlo prichádza až k nám. Podľa mňa nie sme sami, verím, že niekde tam hore je mnoho svetov z mnohá existenciami. Nielen vo forme baktérii, či iných malích tvorčekov, ale aj skutočných mysliacich tvorov.
Žiadnom prípade nepripúšťam, že sme sami. Na tomto svete je tak veľa záhad a tam hore je ešte viac. Všetko je popretkávané neviditeľnými vláknam, ktoré spájajú mnohé svety.
Priznávam, verím nad nadprirodzené javy. Ako sú duchovia, anjeli, démoni a iné. Je medzi zemou a nebom niečo, čo nevieme vysvetliť. Týmto svetom, prúdia rôzne energie a veci skryté pred našimi očami. Ale nájdu sa taký, čo ich vidia, alebo čo ich mali možnosť raz vidieť.

Sama by som rada niečo také videla, no na druhej strane by som sa ja bála. :D

A tu je pár obrázkov.

Je nozaj nádherné a fascinujúce, že niečo také môže existovať.



Čo je Ouroboros

31. ledna 2015 v 19:35 | Yuki |  Moje myšlienky



Čo je oroboros. Toto som ponúkla nášmu strýčkovi Googlu, a ten my vydal mnoho výkladv na túto otázku. Tak ja vám zhruba načrtnem čo t o vlastne znamená.



Slovo Ouroboros pochádza pôvodne z grécka a dalo by se voľne preložiť, ako "pohlcovač chvosta". Je to jeden z najstarších mystických symbolov na svete. Ouroboros má niekoľko významov z rôznych sfér života a existencie, ktoré sa môžu prelínať. Samotný had - požierajúceho svoj vlastný chvost, symbolizuje cyklickou povahu Vesmíru. Život a smrť. V tomto prípade nám ukazuje, že život a smrť sú a musí byť nutný prepojený. Bez života není smrti a bez smrti není života.

Podle niektorých zdrojov se symbol Ouroboros objavuje, už vo starom Sumeru. Oficiálne je však datovaní do období starovekého Egypta, kde obopína slnko (slneční kotúč) a prezentuje, tak cyklický obeh Slnka okolo stredu galaxie (tzv. Galaktický epicykl). V mytológii tak slúži, ako symbol pre Mliečnou dráhu.

Symbol bol veľa použi vany také v alchýmii a Gnosticismu, kde prezentuje cyklus života a slnečných protikladov. Život a smrť - had sa požiera a sám seba ničí, len preto, aby se mohol znovu zrodiť. Jedná se teda o transcendenciu duality. (transcendence = prekročení, presahovanie)

V alchýmii tak predstavuje princíp (ducha) Merkura, čo je podľa alchymistov substancia, ktorá v našom svete prechádza všetkou hmotou (o hmote nám je toho ešte veľa skryité...). Ďalej je symbolom nepretržitej obnovy (ako had zhadzuje svoju kožu, aby získal novou) a harmónia protikladov. Symbol cyklu života a smrti, zo ktorého se má ľudská duše oslobodiť.

Boli nájdené alchymistické spisy, kde bol Ouroboros napoly biely, napoly čierny - podobne, ako napríklad Jing a Jang. Tím symbolizuje dualitu prírody a všetkých vecí v naší realite. Dôležitým je, že tieto 2 strany NIESU V KONFLIKTE, ak se my ľudia - často domnievame (večný súboj dobra proti zlu, ktorá je len ilúziou ľudského vedomí). Hlavnou myšlienkou je, že "Vše je jedno", čo je základným konceptom tzv. hermetickej múdrosti.

Ouroboros, ako takový se objavuje takmer vo všetkých starovekých kultúr bez ohľadu na prostredí. Okrem zmieneného Egypta není výnimkou ani v Severských legendách. Napríklad veľký had Jormungandr. Hlavní aztécký boh Quezcoatlje interpretovaní podobne a výnimkou niesu ani staroveký čínsky draci, u ktorých nachádzame zhodné aspekty. Inými slovami -starovek je Ouroborosem prešpikovaný :)

Toto môžeme vidieť v samotnej prírode, ako napríklad v kolobehu vody.
Voda, voda z mora sa odparí a potom, ako para sa premení na oblaky a tie na dášť. Tento dáš padá na zem do pôdy, alebo do potokov a riek, a tie sa vracajú naspäť do mora.
Príroda, dravec uloví menšie zviera a jeho pozostatky poslúžia nielen ako potrava pre iné zvieratá, ale aj hnojivo pre tráva a stromy. A tie slúžia, ako obživa pre ďalšie tvori a tak to pokračuje do okola.

A u nás ľudí? Okrem toho, že nás zožerú červy, niak neprispejeme do kolobehu. Jedine tak, ak začneme robiť pre našu zem niečo prospešné. Začneme sa o ňu starať. A to sa dá rôznymi spôsobmi. Šetrením energii, vody, uhlia. Môžme recyklovať, plast, papier,kov. Môžme vymyslieť veci, ktoré uľahčia život nieln nám, ale aj samotnej prírode. Nebudeme chamtivý, túžiť po každej zbytočnosti čo nám ponúka tento trh. Je plný mnohá vecami čo skutočnosti nepotrebujeme, ale uspokojíme si naše túžby. Ale neuvedomujem si, to že vďaka nieniktorím veciam ničíme zem.
Každí jeden z nás by sa mal nad týmto zamyslieť a úprimne sa sám seba spýtať, či naozaj potrebuje toľko vecí. Viem, my ľudia sme prosto taký, je ťažko robiť takéto veci. Niekedy vieme, že robíme zle a predsa to robíme. A prečo ? Lebo sme pohodlný, pretože nám to tak vyhovuje. Ja sama to tak robím, priznám sa, som hrozne lenivá. Nehľadíme na následky našich činov, ktoré sa nemusia objaviť hneď, ale až neskôr.
Musíme sa prebudiť a začať niečo robiť. Viem že sa opakujem, ale prosto musíme.
Táto zem je len jedna, ak ju zničíme, nič nám neostane.

Často sa sama seba pýtam, keď sa dívam na krásnu krajinu pred sebou. Na zelené, husté hory, ktoré obkolesujú moju dedinu. Ako dlho to tu ešte bude, ako dlho sa ešte budem kochať touto nádherou.
Alebo, keď pozerám dokumentárne filmy o prírode a zvieratách. Ako mnohé druhy vymierajú, vďaka tomuto konzumnému svetu. Bolí ma čo vidím a hovorím si, že s týmto nemôžem nič urobiť.
BLBOSŤ !Každí jeden z nás môže niečo urobiť .Našimi činmi môžeme zmeniť vet. Sme jeden a predsa sme všetci. Bojujme za lepší svet.



Viem znie to ako nejaká kázeň, ale chcela som len vyjadriť svoje myšlienky, svoj názor. Skôr je to také moje vyžalovanie sa. Aj keď pochybujem že si to niekto prečíta.



Tu je pár požieračov chvosta :D Rozmýšľam, že si dám niečo tké vytetovať.








Tajomná osoba 5

29. ledna 2015 v 23:13 | Yuki |  shounen ai
"Poť si sadnú,"pokynula stará vráskavá žena, s úsmevom na tvary.
V slnkom spálenej tvári, pokrytej mapami vrások, sa skrývalo niečo tajuplné,cítil to.
Bez protestu si sadol vedľa nej, za stvol. Zlaté oči si ju zvedavo prezerali. Aj, keď bola stará, vyžarovala s nej nevídaná sila .
"Cítiš sa lepšie?"spýtal sa starenka.
"Aaa ano, aspoň si myslím,"odpovedal neisto.
"Neboj to onedlho prejde,"ubezpečila ho s láskavým úsmevom.
Nemohlo mu uniknúť, že sa k nemu správa úctivo. Niečo tu nehralo.
"Ona vy kto si,"zakrákal havran.
Armis stŕpol obavou. žene to neušlo.
Žena sa sklonila k nemu a do ucha mu niečo zašepkala. V tvári sa mu objavila úľava.
"Určite si hladný."
"Hadný,smädný a nahý,"poznamenal Tarma s úškrnom.
Armisa trhlo.
"Ou prepáč, celkom som zabudla."žena rýchlo vstala a čo najrýchlejšie ako sa dalo odkrivkala niekde preč, mimo svetlá lampy, svietiace na stole .O malú chvíľku sa vrátila z jeho odevom.
"Nech sa páči, drahý pane."
"Ďakujem,"odvetil a šil sa hor prezliecť.

Prízrak pozrel na ženu. Bola to jeho stará známa, ktorá mu vždy pomohla zo zraneniami. Starenka mala dar , mala schopnosť uzdravovať aj tie najťažšie zranenia. Ľudia z okolia si ju vážili, no zároveň sa jej báli Malo, kto sa jej odvážil protirečiť, či na ňu niečo zlé povedať. Boli prípady, že keď to niekto urobil, nič dobré ho nepostretlo.

"Ty vieš, kto to je však?"skúsil Prízrak.
"Nie,"odvetila pokojne žena.
"Klameš,"vyštekol.
Starenka sa naňho škaredo pozrela. Muž sa jej nebál. Poznal tie povedačky, ale netrápili ho .
"Povedz my, kto to je ?"
"Včas sa to dozvieš,"odvetila šalamúnsky.
To mužovi nestačilo, ale nerozoberal to.
Armis sa dokrivkal späť k osadenstvu.
"Manšra bež po jedlo a vodu,"prikázala tmavému, mladému dievčaťu po jej ľavici. Mladé dievča hneď poslúchlo.
"A niečo lepšie ako voda by sa nenašlo?"opýtal sa Tarma.
Žena to nereagovala.
Dievča prinieslo na stvol veľkú misku a v nej, bolo mäso, ryža a nejaká koreňová zelenina. Každý z nich si naložil do menších misiek Obzvlášť ranenému to veľmi chutilo.
"Pomalí, lebo sa zadrhneš ,"brzdil ho Prízrak.
"Ehmmm, prepáčte, ale nemôžem si pomôcť. Takéto niečo som ešte nejedol."
"To sme si všimli,"poznamenal sucho Tarma.
"Koľko si už nejedol?"spýtal sa Prízrak.
Armis si utrel ústa do rukáva.
"Nejakých pár dní. Naozaj som nevedel, že na fungovanie tohto tela, treba toľko energie," hovoril zo záujmom.
"To si nič nezarobil?" vložil sa do toho Trama.
"Zarobil, ale okradli ma ."
"To sa ti ani nečudujem."
"A čo vy, ako ste sa zmierili zo svojim osudom?"opýtal sa zvedavo pozerajúc na mužov.
Tarma sa naňho šibalsky usmial:"celkom dobre. Ja som nechal moje štyri ženy a tuto pán, zabijak tiež svoje povolanie."
Potľapkal svojho kamoša, na čo dostal za ucho. Čo mu zabehlo.
Obidve ženy sa zasmiali.
"To som veľmi rád,"poznamenal, prehnane radostne .
Prízrak sa pozrel na muža s podozrením.
Armis uhol pohľadom vedel, že prestrelil. Musí si dávať pozor, na svoje emócie. Tento muž je podozrievavý.
"A čo plánujete robiť?"
"Ešte-"pozrel sa na kamaráta, či mu ešte nevlepí, keď si ho nevšímal, dokončil vetu.
"Ešte sme sa nerozhodli."
"Aha"
Chvíľu bolo ticho vyplnené zvukmi pri jedení.
"ČO keby ste niekomu pomáhali?"
"Ako pomáhali?"prehovoril podráždene bielovlasý.
"No...viete v meste som počul že v .."
"Neboj sa neuhraniem ťa. "
"Tak dobre, počul som, že v Babilone v kráľovskom paláci je krásna princezná, ktorú tam je proti svojej vôli. A potrebuje vyslobodiť."
"Čo sme v rozprávke?" poznamenal s úsmevom Tarma.
"Myslel som si , že niečo takéto potrebujete. Robiť niečo dobré."
"Dobré veci , ale nie zadarmo."
"Vet to by nebolo za darmo , pýtali by ste si za to peniaze. Vyslanci zo zeme odkiaľ princezná pochádza, hovorili, že kto ju zachráni bude bohato odmenený." vysvetľoval im.
Kamaráti na seba pozreli obidvaja nad tím uvažovali. Potom pozreli na Armisa.
"Vieš kde sú ty chlapi ," opýtal sa Prízrak.
Armisove oči zahoreli radosťou.
"Emmm, ano, viem sú ubytovaný v jednom hostinci."
"Dobre ešte nad tím pouvažujeme a uvidíme."dodal. Potom vstal a odišiel,po krátkej chvíli ho nasledoval jeho kamarát.


Bolo toho dosť na premýšľanie, ale napokon sa rozhodli, že do toho pôjdu.
Armis im povedal kde ich nájdu a z radosťou sa ponúkol, že ich tam osobne dovedie.
Muž neprotestovali.
Vyslancom nebolo pochuť trojčlenná skupina mužov odhodlaná zachrániť princeznú. Nielenže ich bolo málo , ale aj to ako vyzerali ich nútilo pochybovať.
Prízrak a Tarma to chceli vzdať, ale Armis sa nedal.
"Ale no ták, ctený páni. Menšia skupina je lepšia ako horda. Vie sa rýchlo presúvať,skryť a netreba jej platiť, tak veľa ako veľkej. "
"A čo keď sa dostanete do úzkych, v takýchto prípadoch je lepšia väčšia skupina."
"Možno, ale my sme muži, ktorý ovládajú mnoho trikov. Tento muž,"ukázal na vysokého statného muža v plášti,"je zruční v tých najrôznejších bojových umeniach ."
"To môže povedať každý,"nedal sa.
Armis pristúpil blšie k mužovi .Zadíval sa mu do očí a povedal."Možno, ale tento muž ja taký rýchli a tichý ako vietor. Stačí, len pár okamihov a vaša hlava bude na podlahe,"prehovoril príkro.
Muž sa vystrel, a v tom na krku ucítil chladnú čepeľ, dýky.
Spoločníci, lev prekvapene vyvaľovali oči.
"Nehovoril som."
"Tomuto neujde nič, jeho bystré oči uvidia všetko a jeho uši počujú rovnako dobre. Vie si zapamätať všetko, i to čo i len raz počul."
"Dokáž."
"Dobre, ty a tvoji kumpáni ste si zaplatili za,"Tarma im vychrlil jedlo a pitie, čo si objednali pred dvoma hodiny a k tomu o čom sa bavili, medzi sebou, keď šéf s nimi rozprával. Muž uznané kývali hlavami.
"A čo ty?"chceli vedieť.
"Ja, ja poznám všetky cesty od všadiaľ a zároveň od nikiaľ. Nikde sa nestratím a nezablúdim."
Prezreli si túto trojicu a po tom čo vydelí sa rozhodli prijať ich.
Vodca skupiny, im dal časť peňazí a druhú časť, a ešte niečo naviac dostanú, keď uvidia princeznú živú na vlasé oči.
"Toľko peňazí,"slintal Tarma,"vieš ako si za to budeme žiť."
"Vidíte, a ani ste nemuseli nikoho zabíjať."
"Zatiaľ nie,"odpovedal pokojne, dívajúc sa na mešec plný zlata. Potom svoje zelené oči uprel na Armisa. Armis cítil jeho zvedavý pohľad.
"Si naozaj dobrí ,ale si príliš slabý, preto snami nepôjdeš,"vyhlásil.
Obidvaja muži šokované zastali.
"Čo to tu trepeš,"oboril sa naň kamarát.
"Potrebujeme ho, do Babilonu sa nedostaneme. Jeho schopnosti sa nám zídu."
"Ty naozaj veríš, že to naozaj vie,"prehodil namyslene.
"A ty nie?"
"Nie."
Tarma sa pozrel na zaskočeného Armisa. Ten sa prebral a dobehol Prízraka.
"Možno som slabý, nevie bojovať, ale moje skúsenosť a vedomosti sa vám zídu ako hovoril Tarma ,"nenechal sa odbiť. Bol si istý, že im musí pomôcť. A urobí čokoľvek , aby mohol ostať s nimi.
Smaragdové oči si ho premerali. Armis neuhol pohľadom.
"Viem, že cesta do Babilonu bude ťažká, ale my ju zvládneme."
Ticho trvalo pár okamihov, kým sa rozhodol.
Tak dobre, ale ak bude počuť kňučanie a bedákanie, tak ťa nechám na mieste a odídem. Je ti to jasné! "
Armis sa naňho žiarivo usmial ako malé dieťa. Prizraka to zaskočilo.
"Aká čistá a nevinná radosť v jeho tvári,"uvedomil si. Dival sa z akou radosťou to oznamuje Tarmovy. Je to naozaj zvláštny muž.
"Hej!"
Obidvaja sa na neho pozreli.
"Ty nás poznáš, bez toho aby sme ti niečo povedali a my nepoznáme ani tvoje meno."
"Aha,"poznamenal zo zdvihnutím obočím.
"Emmm, tak to treba napraviť,"dodal a na to zdvihol pravú ruku.
"Ja som Armis, teší ma,"pozdravil ho z širokým úsmevom na tvári.
Prízrak sa naňho omráčené pozeral. Nevedel, či je ohromený s tej spontánnej ľahkovážností a naivity, alebo s toho ako sa naňho usmial. V tom úsmeve bolo toľko citu. Po prebratí s omráčenia mu potriasol rukou. On mu ju pevne stisol. V mihu jedného okamihu, keď sa ich pohľady stretli, sa jeho srdce rozbúšilo a jeho myslel zaplavili zvláštne pocity.
Tarmovi neuniklo to zvláštne iskrenie medzí nimi.
"To sú mi, ale veci. Tak sa zdá, že aj na takého zatvrdilého chlapa padlo šťastie,"
"Tak poďme, inak tam nedôjdem ani do ďalšieho úplnku,"zahlásil, kráčajúc napred.
Obidvaja sa prebrali s toho zvláštneho spojenia.
"Prepáč,"povedal previnilo a odišiel.
Prízrak tam spočinú pár úderov srdca a potom sa k nim pridal.

A tak sa títo traja, teda štyri vydali na napínavú cestu záchrany, na ktorej ich čakalo mnohá nástrah.

Tajuplná osoba 4

29. ledna 2015 v 17:44 | Yuki |  shounen ai
Ďalšia vec na ktorú sa snažil zabudnúť, no nedalo sa to. Bola tá hrôzostrašná vyzia čo videl. Keď, ho premohla únava a na oči mu sadol spánok Do beseného spánku sa mu vkradla, po špičkách nočná mora s týmto príbehom . A on ,sa ocitol v tomto zajatí z ktorého sa nedalo uniknúť. Srdce sa mu divoko rozbúšilo a strach ho pohladil po chrbte vždy, keď si na to spomenul.
"Prízrak čo sa stalo?"spýtal sa zvedavo Tarma.
"Nič",odpovedal pokojne.
Tarmove čierne oči si pozorne prezreli kamarátovu tvár. Klamal.
"Netrep kocky. Ja viem, že sa niečo deje a súvisí to stou víziou. Však?"
Prízrak mu na to nič nepovedal, veď to, načo zapierať. Tarma ho poznal rovnako dobre, ako on jeho. Akokoľvek sa snažil pred ním niečo utajiť, jeho prešibaný priateľ ho vždy prekukol.
Muž sa len usmial a prikývol: "rád by som ti povedal, že to nechaj plávať, ale neurobím to"
"Je to ďalšie znamenie toho, aby si stým prestala a začal normálne žiť"pripomenul mu.
Prízrak podráždene zavrčal. Nechcel to prijať, nemohol, a predsa.
Po dlhom zvažovaní sa rozhodol ukončiť túto prácu. Nebolo to ľahké po mnohých stránkach . Ťažko sa mu zriekalo moci, peňazí a život plného napätia . Ale na druhej strane ho tešilo , že môže začať odznova s čistým štítom.
"A čo mám ako teraz robiť?"spýtal sa, dívajúc sa na okolo. Spolu s kamarátom sa skrývali pred pálivým slnkom pod jedným z mnohá, tkaných prístreškov .
Peniaze potrebujem na jedlo a šactvo a prípadnú zábavu, ale bez práce ich nebude mať,"vysvetľoval.
"Môžeš kradnúť,"skúsil s úsmevom.
"Od nájomného zabijaka k zlodejovi?""až tak , by som neklesol. To som mohol pokojne zostať pri tom."
"Ja viem ,"pousmial sa znova""len som vtipkoval."
"Muž s toľkými skúsenosťami sa nestratí,"utešoval ho.
"Naozaj?A tak čo mi navrhuješ?"
"Ehmmmm, čo keby,...čo keby..., si sa dal k vojakom, alebo k kráľovskej stráži "
"Znova zabíjať?Nechcel som stým náhodou prestať?"
"čo!"ohradil sa,"veď by si chránil kráľa, to je ušľachtilé povolanie."
"Daj mi pokoj s kráľom ,"odvrkol.
"Tak čo napríklad... kúpil by si si stádo kôz a začal žiť kočovný život."
Prízrak naňho pozrel otrávene.
"Väčšiu blbosť, si už nemohol povedať."
Kamarát sa naňho zazubil. Bielovlasý muž sa odlepil od steny, už nemal najmenšiu chuť počúvať jeho hlúpe návrhy. Tarma nelenil a pekne kráčal za ním , sprevádzajúc ho ďalšími nezmyselnými návrhmi, pričom sa dobre bavil na jeho výrazoch.
"A čo tak začať podnikať, čo ty na to ?"
"A v čom?"spýtal sa. To ho zaujalo.
"Neviem, s drahými látkami, koreniami, drahokamami, otrokmi a mnohá ďalšími."
Prízrak bol ticho. Vážne nad tím uvažoval. Predstava bohatého kupca sa mu páčila.
"Ale to je veľa práce. Najskôr nájsť niečo, čo sa budem predávať, potom kde to nájdem, ďalej či o to bude nejaký záujem."
"Ak sa to bude predávať koľko za to p-" "Tresk."
Nejakou zvláštnou náhodou sa našiel na zemi. Prekvapene vyvaľoval oči.
"Čo sa to stalo?"
"Pardon, nechcel som,"vyhŕklo s osoby, čo sa škriabala na nohy.
"To je v poriadku,"zabučal, a tiež sa hrabal na nohy.
Keď sa oprášil a spriamil stretol sa s pohľadom dotyčného narušiteľa. A to čo zbadal ho prekvapilo.
"To ste vy,"ohromilo ho .
Aj ten dotyčný ho hneď spoznal.
"Aká náhoda znova sme sa stretli"poznamenal s ľahká. Na to sa za ním vyrútilo pár statných mužov.
"Dočerta!Prepáčte ale už musím bežať,"po tomto vzal nohy na plecia a utekal kadeľahšie.
"To bol ten veštec. Však."
"Presne. A mal dosť na ponáhlo. Tak sa zdá, že niekomu nevoňalo to čo videl."
"Nechcel by som byť v jeho koži, ty chlapi s neho vymlátia dušu,"poznamenal Tarma.
"To určite."

"To je dnes po tretí raz"pomyslel si zúfalo Armis. Popri tom ako doň búšili päsťami, Už by si na to mal zvyknúť, ale s ďalším úderom prišla nová bolesť a on si mohol pripísať ďalší stupeň bolesti v tejto obrovskej škále. Nemal šancu sa ako brániť. Po prvé , bolo ich päť,po druhé boli rýchli,po tretie a to najhlavnejšie nemal ani potuchy ako sa brániť. Tak tam, len tak ležal a nechal nech ho ubijú na smrť .
"Stávaj ty idiot si človek, toto ťa môže zabiť ,"krákal Sungan .
"Ja viem, ale nevládzem,"zašeptal.
Nevedel ako a kedy ale prestalo to. Zlatými očami sa pozberal okolo seba .
"Stávaj,stávaj už sú preč."
"Veď už idem."zabučal. A snažil sa dostať na nohy, keď ako tak stál na nohách zadíval sa na osobu pred sebou. Bola mu nejaká znám ale v tom chaose v jeho hlave si nevedel spomenúť.
"Ty ale vypadáš."
"Čo sa stalo?"
"Nejak sa mu nepáčilo moje vyjadrenie k jeho budúcnosti."
"A to bolo aké?"
" O nedlho zomrie .Spadne naň obrovský balvan. "
"Zaujímavá smrť."
"Tarma drž tlamu,"zahriakol ho Prízrak.
"Ako čoskoro?"pokračoval kamarát, ignorujúc ho.
"No..
Zaznel ohlušujúci treskot, a potom tlmený výkrik a praskot. Obidvaja muži zostali ohromené stáť s otvorenými ústami. Kto mohol, utekal pomôcť, ale bolo to márne.
"Kto by povedal, že v strede rušnej ulice ťa môže zasiahnuť balvan?"poznamenal Tarma pokojne.
"Taký, ktorý by bol slabo upevnený a spadol by z voza,"vysvetlil sucho Prízrak.
Potom sa obaja pozreli na veštca. Mráz im prešiel po chrbte. Čoraz viac sa utvrdzovali v tom, že tento muž je naozaj obdarený s nadpozemskou silou.
"A to ste znova vy,"poznamenal s ľahkosťou ako predtým.
Prízrak naň zaskočené pozrel. Z tajuplného veštca málo čo zostalo. Špinavé a zakrvavené handry, tvár od krvi a špiny, vysoké, štíhle telo, vždy vzpriamené sa teraz hrbilo.
"Si v poriadku?"
"Tebe sa zdá byť poriadku,"chytal ho za slovíčka.
"Asi ano,"zašeptal.
Niečo tekuté a tmavé kvapkalo na zem. Prízrak sa prizrel lepšie.
"To je krv!"
"Krv?"nechápal Armis , pozrúc sa na krvavú ruku.
Skúmal zvláštnu tekutinu červenej farby ako mu steká po ruke.
"Hmmmm, zaujímavé a načo je ta tekutina dobrá, a prečo robíš taký povyk okolo toho?"čudoval sa, a s pokojom Angličana pokračoval ďalej.
Obidvaja naňho prekvapene civeli.
"Ten muž nieje normálny."
"Asi ho moc udierali do hlavy."
"To bude tým."
Dvojica kráčala k mužovi, ten si ich všimol, až keď boli pri ňom. Potom stratil vedomie.


S pokojného spánku ho prebral známy zvuk. Trepot mäkkých krídel sa ozýval čoraz blšie. Armis rozospato zabučal.
"Stávaj!"ozvalo sa ostrí hlas jeho spoločníka.
"Ešte nie, ešte chvíľu."
"Nie , je čas už vstať,"nedal sa.
Po dlhom naliehaní, mu nič iné neostávalo.
S ťažkosťami sa zdvihol s postele. Cele telo mal ako v ohni. Každučký kúskom prechádzala neznesiteľná bolesť. Bol unavený, smädný a hladný.
"A nahý,"podotkol, keď prišiel k vedomiu.
Štíhle šľachovité telo, biele ako sneh, pokrývalo množstvo rán .Niektoré zakrývali obväzy a čudne páchnuca látka, s ešte čudnejšou farbou.
Zlaté oči mapovali okolie. Zistil, že sa nachádza v malej tmavej izbe z jedným oknom, cez, ktoré prenikalo mdlé svetlo súmraku. Jedna postel, ošarpaný stolík s lampou a tenký koberec pod nohami.
V tichu izby, započul nejaké tlmené zvuky,pristúpil bližšie k potvorným dverám.
Bol zvedavý, už sa tam chcel vybrať, ale havran ho upozornil na jeho spor odetú postavu.
Keďže nenašiel nič , čo by sa dalo nazvať odevom. Prehodil si cez seba dlhú deku. Bola špinavá a páchla uvedomil si. Potom potichu otvoril dvere a čo najtichšie sa snažil zísť dolu. Márne, dávno počuli jeho kroky. A on sa ocitol zoči voči, štyrom párom očí. Dva pári poznal, ale tie ďalšie nie.
Bol v rozpakoch, všetky oči si ho zvedavo prezerali. Skľúčene si pritisol špinavú deku bližšie k telu.
Trápne ticho sa predlžovalo, nik sa neodvážil prehovoriť ako prvý. Až napokon, nervózne zakrákal Sungan. To prebralo všetkých prítomných zo spánku.
"Zdravím,"pozdravil neisto Armis.

sakimichan Naruto

29. ledna 2015 v 9:53 | Yuki |  Fantázia

Nejaké nové obrázky od tohto umelca:D



Vyber si

29. ledna 2015 v 9:44 | Yuki |  Téma týždňa

Vyber si. Každý z nás si môže vybrať akúkoľvek možnosť. Tento svet, ponúka nespočetné množstvo vecí, ktoré si môžeme vybrať, a to všetko je len na nás. Vlastne, náš celí život je o voľbe. Dobrej, či zlej, na to prídeme až neskôr. Sú to voľby buď banálne, ako napríklad, či si vyberiem chlieb alebo rožky k raňajkám, či čo si dnes oblečiem do školy, sukňa, či nohavice. Alebo tie vážne. Naozaj chcem ísť na túto školu? Naozaj chcem zostať s touto osobou po celí môj život? Skoro vždy máme možnosť si vybrať.

Ja osobne, som si nad mojimi voľbami, nerobila ťažškú hlavu, výber školy, či zamestnania, pretože som vedela, že ma nič exstra v živote nečaká. Ale po nejakom čase, som sa rozhodla, že môjmu životu dám nejaký ten zmysel. Dôvod prečo žiť. Preto, si odteraz budem vyberať veci, ktoré zato stoj a v budúcnosti ma posunú ďalej. Jasné, nevyhnem sa tím zlým, ale budem sa snažiť s nich poučiť a pokračovať.

Tak a to by asi bolo k tejto téme.


Tajuplná osoba 3

18. ledna 2015 v 21:27 | Yuki |  shounen ai

Keďže som mala viac času, stihla som napísať aj dalšiu časť.Hádam sa bude páčiť.

Meste bolo rušnejšie ako obvykle, pretože sa slávil sviatok, námestia a trhy sa hemžili ľudmi a pomedzí ne sa predierala dvojica, nám dobre známa. Prízrak a Tarma sa vydali na menšiu prechádzku po meste. Presnejšie, Tarma dotiahol Prízraka, aby si šiel pozrieť čo je nové. Krásne ženy, drahé šperky, kvalitné látky z ďalekej cudziny, lákali nejedného zvedavca. Nielen drahé a krásne veci priniesli obchodníci zo svojimi karavánami, ale aj mnohá, nových zvestí z ďalekých krajín.
Prechádzali sa uličkami a kochali a krásou okolitých pokladov. Vo vzduchu sa miešali vône drahých korenín,parfumov, ale aj zápach zvierat,či spotených ľudských tiel. Odvšadiaľ sa ozýval hlasný krik predávajúcich obchodníkov, či zjednávanie miesených s nimi, do toho sa vlieval hudba a zvuky zvierat.
"No nieje to krásne,"prehovoril nadšene Tarma.
"Ani nie,"odvrkol Prízrak.
"Čo si taký podráždený?Vet si ani nechľastal, žeby si mal opicu."
"No a čo. Máš s tým nejaký problém?"zavrčal.
"Predstav si, že ano. Túžil som po krásnom prežití, dnešného dňa so zábavou a všetkým čo k tomu patrí. No namisto toho sa musím dívať na ten tvoj zúrivý ksicht,"dokončil otrávene, venujúc mu podráždený pohľad. Kamarát sa naňho ani nepozrel.
"Na to si si mal zobrať jednu s tích tvojich, priateliek. Tie by sa určite potešili."odpovedal chladne.
"Hej, a minul by som pri nich celí majetok"pokračoval Tarma sucho.
"Nemáš byť taký sukničkár."
"No dovoľ,"ohradil sa "ja som veľký znalec žien a nemôžem za to, že mi nemôžu odolať." Na to sa zastavil pri jednom zo šiatrov s látkami a samoľúbo sa prezeral v zrkadle. Tmavá pleť,čierna, kučeravá,štica vlasou bystré čierne oči, výrazné lícne kostí,rovní nos úzke peri a jemná briadka. Vyzeral atraktívne. Nemohol to nik poprieť. S týmto vzhľadom, zlomil nejedno ženské srdce.
"Ty žgrloš a ja som si myslel, že to robíš k lásky blížnemu, svojmu, keď ma sem ťaháš,"poznamenal úsečne.
"Vet to,"pritakal energicky.
Na kamarátove tvári sa objavil jemný úsmev.
"Si biedny klamár,"poznamenal.
"Nie som výborný klamár, len ty ma poznáš tak dobre, že to môžeš povedať,"upresnil,kráčajúc ďalej.
Tak to mal pravdu. Tarmu poznamenal mnoho rokou, obidvaja si toho prežili dosť a spoločné zážitky, názory ich spojili.
Do Tarmoveho zorného poľa sa dostal jeden zvláštny šiator. Nebol ani moc veľký a, ani moc malí, bol čierny ako uhoľ a čierna látka bola popretkávaná striebornými niťami do rôznych zvláštnych obrazcov.
Kúsok pred ním stál malí stolček, pri ňom bidlo a na ňom čierny vták. V žiary slnečného slnka jeho perie hralo mnohá farbami od čiernej cez fialovú,smaragdovú až modrú. Za neveľkým stolom, sedela postava v čiernom.
Tarma bol zvedaví,preto sa vybral k stánku. Prízrak ho nasledoval, v kostiach cítil niečo nekalé.
Postava v čiernom si ho všimla, vstala úctivo sa poklonila.
"Želám krásny deň, drahý pane,"pozdravila úctivo.
"Dobrí deň aj tebe,"odpovedal a premýšľal, kto sa skrýva za čiernim hávom.
Postava bola vysoká, štíhle elegantné telo, zvýrazňovali čierne jednodielne šaty až po zem s látky jemnej ako hodváb. Tvár bielu ako sneh, zahaľoval rovnako čierny šál a spod neho vykúkali dve zlaté oči. To muža zaujalo najviac. Nemohol od postavy odtrhnúť oči.
"Čo ponúkate?"spýtal sa trochu omámene. Tá bytosť ho úplne opantala. Aj Prízrak si to všimol. Pristúpil bližšie. Len čo si ho tá osoba všimla, spozornela. Uprela naňho oči farby roztaveného zlata. Tentoraz to bola tá osoba, čo nemohla odtrhnúť oči od muža. Vpíjala sa do jeho zelených očí. Nemohla sa nabažiť pohľadu na tohto dobre stavaného, vysokého muža. Tmavá zlatá pleť. Tvár zo širokými lícnymi kosťami lemovali dlhé biele vlasy siahajúce po lopatky. Klenuté obočie, tej istej farby a pod ním prenikavé smaragdové oči, špicatý nos a nie veľmi úzke peri.
Prízrak, pot jeho pohľadom znervóznel.
Tarma si to všimol, tak zopakoval otázku. Postava spozornela, až po druhom pripomenutí. Otočila sa k mužovi.
"Som len skromný veštec, ponúkam pohľad do budúcnosti,"vysvetlil pokojne. Postava si sadla na stolček a štíhlymi rukami ukázala na strieborný tanier pred sebou.
Prízrak zvraštil obočie v nesúhlase. Nepáčilo sa mu to.
"Poďme odtiaľto."
"Nie zaujalo ma to. Bol som u mnohých takýchto veštcov, a ty mi predpovedali mnohé veci,ktoré sa nikdy nesplnili. Som zvedavý, čo mi predpovedáš ty,"hovoril pokojne, no v hlase mu bolo počuť úsečný ton.
"Tarma prestaň, je to ďalší stých šarlatánov," varoval ho.
"Chcem to len skúsiť,"odvetil.
"Koľko za to pýtaš?"
"Dve zlaté mince, môj pane,"
Kamarát bez váhania dal veštcovi peniaze.
"Čo mám robiť?"
Muž mu ponúkol malí stolček pred ním on si sadol a díval sa čo robí.
Veštcov štíhle, bledé ruky. Zobrali džbán a naliali do strieborného taniera.
" Čo je to?"
"Iba čistá voda z neďalekej studne,"odpovedal.
Potom bez varovania vytrhol jedno pero z vtáka, ten naňho zúrivo zakráka a metal krídlami. Vypadalo to, akoby mu niečo hovoril. A muž mu odpovedal.
"Prepáč Sungan, nechcel som" ospravedlnil sa. Na to mu čierny vták ďobol do ruky. Muž podráždene zavrčal a prasol vtákovi po hlave. Pri tejto scéne sa obidvaja hostia zasmiali.
"Prepáčte dnes je nejaký podráždený"
"Ja by som sa mu nečudoval, keby mi za každým razom vytrhli pero. Musí ho to bolieť," Vták akoby rozumel, súhlasne prikývol a zakrákal.
Veštec naň zavrčal. Vták znova zakrákal a otočil sa k nemu chrbtom. Prízrak sa zasmial.
Veštec to ignoroval.
"Podajte mi ruku,"
Tarma ju dal s istou obavou
Muž pichol Tarmu do dlane. Od bolesti zjojkol. Postava to ignorovala. Namočila pierko do jeho krvi vytekajúce z dlane. Potom zakrvaveným pierkom čeril hladinu vody čo sa pomalí zafarboval do červena.
Jeho oči boli upreté na vodu.
"Čo tam vidíte,"chcel vedieť.
"Počkajte chvíľu,"odpovedal potichu. Tarmu držal napätí, dokonca aj Prízraka to zaujalo.
S očí muža sa nedalo nič prečítať. Až napokon prehovoril.
"Ste muž ktorí má rad ženy však?"
Tarma prikývol moc ho to nezaujalo,
"Máte rád, mnoho žien a jedna vám nestačí. Ste rád, keď je okolo vás rušno, ste stredobodom diania. Zábava, dobrí alkohol sú vo vašom živote, súčasťou. No, ste aj odvážny a prešibaný, mali ste zlí život, ale dokázali ste sa mu zoprieť. Bojovali ste, aj keď špinavo, ale bojovali, vďaka tomu ste tu."Zlaté oči sa pozreli na muža pred sebou. Zatiaľ nič.
"A máte s týmto mužom, jedno temné tajomstvo."V tvárach oboch mužov sa objavilo prekvapenie.
"Aké tajomstvo?"
"Ten muž je zabijak a ty si jeho pravá ruka, dohadzuješ mu rôzne úlohy,"odpovedal potichu.
Chlapov trhlo, oni sami nemohli zabrániť tejto reakcii.
"Mám pravdu?"
Muži mlčali. Boli ako obarený. Ako sa mohol o tom dozvedieť o tom nik nevedel.
"Nebojte sa, nič neprezradím,"ubezpečoval ich. Muži mu moc neverili,ale to čakal.
"Mali by ste si na seba dávať pozor, inak dopadnete veľmi zle,"
"Zabijú ma nejaký špiclovia,"poznamenal s úsmevom.
"Nie, zabije vás jedna z vašich žien, ktorú odkopnete. Naleje vám do pohára s vínom jed a vy zomrieť v strašných mukách, potom vašu mŕtvolu spolu s ostatnými, čo jej budú pomáhať hodí do kanála," dokončil pokojne.
Pozrel sa na Tarmu, ten ostal bledý ako stena. Takúto odpoveď nečakal. Bola dosial najhoršia čo počul.
"To nieje možné,"vyhlasoval nahnevane.
"Ak chcete pozrite sa sám," posunul mu tanier. On chvíľu váhal a potom sa pozrel, videl to bolo to hmlisté, ale vydeľ to a poznal aj tú ženu.
"Ta malá suka,"precedil medzi zuby. Oči mu iskrili zúrivosťou.
"To myslíš vážne, že mu to uveríš?"
"Tak sa pozri,"
"To nieje možné, to môže vidieť, len ten dotyčný koho sa to týka," upozornil ho.
"Ak chcete, poviem vám aj vašu budúcnosť,"prehovoril znova uprúc svoje oči naň.
Prízrak nesúhlasne zavrtel hlavou.
"Ale no ták, skús to som zvedavý ako to je s tebou,"
"Ale ja nie,"odvrkol a otočil sa na päte.
Veštca až zamrazilo. Tarma si všimol zaskočenie.
"Počkajte pane,"zavolal naň. Prízrak zastal a otočil sa.
"To že sa dozviem o svojej budúcnosti je, len na osoh. Ak je to dobré máme sa na čo tešiť, ale ak to je zlé nemusíme sa toho báť. Práve naopak, mali by sme si uvedomiť, kde sme urobili chybu a napraviť ju. To, že váš priateľ videl svoju budúcnosť a videl čo sa stane je dobré, pretože ju môže zmeniť. Osud nieje daný my sami si ho vyberáme. Rozhodnutia, ktoré učiníme, nás zavedú na cesty, ktoré sme si nimi vybrali. Aj keď sa zdá, že už nieje návratu je ešte šanca. Vždy je šanca.
"Má pravdu po tomto čo som videl dám ruky preč od všetkých žien,"pridal sa Trma.
"Tak čokoľvek ťa čaká, máš to šancu ešte zmeniť."
Prízrak si vzdychol, vrátil sa k nim.
"Tak dobre."
Veštcovi sa viditeľne uľavilo, čo jeho kamaráta prekvapilo. Zvedavo si ho prezrela. Muž sa snažil nevšímať si ho.
Veštec urobil ten istí rituál.
Narozdiel od jeho priateľa sa jeho tvár, hneď zmenila. Pozrel sa na muža v očiach mu hneď zbadal strach. Nechápal to.
"Čo sa deje?" Spýtal sa pokojne. Muž mlčal v tvári mal trápenie. Znepokojilo ho to.
"Tak hovorte do čerta!"vyštekol nervózne, nerozumel ako sa mohol takto vyviesť z rovnováhy.
"Prepáčte."
"To nevadí, to vy mi prepáčte. Vaša budúcnosť ma zaskočila, ešte nikdy som niečo také nevidel."
"A čo také nevidel. Nebodaj sa stane kráľom Perzie a bude taký zlí, že zničí celú krajinu." zavtipkoval Tarma.
"Nie, zašeptal.
"Zabijú vás, pri jednej z úloh,ale to nieje to najhoršie."
"A čo je horšie ako smrť?"spýtal sa nervózne.
"Každí raz zomrie jeho telo ostane tu a zmení sa na prah, ale jeho duša putuje ďalej. Ak je to dobrí človek ide hore do nebies,ak spáchal mnoho zla, ale ľutuje to vráti sa na zem v inej podobe a tu bude dokým nepríde jeho čas, aby šiel do nebies, ale ak neľutuje ani jeden zo svojich zlých činov jeho duša bude zavrhnutá do zatratenia, do večnej ničoty. Trhaná zaživa, milión spôsobmi, stále, až na večnosť."
"A vy ste ten, ktorého duša tak skončí,"dodal.
Prízrak sa snažil nadýchnuť jeho vnútro zovierala úzkosť. Nechcel tomu veriť.
"TO-to, nieje pravda," vyjachtal zo seba. Vstal pripravený na odchod.
"Pozrite sa , a sám sa presvedčte o tom,"ponúkol mu.
"Nie!"
"Prečo nie? Veď sám tomu neveríte tak sa vám nemôže nič stať."
"Má pravdu, neverím na to, tak čoho sa bojím? Preber sa chlape, je to, len lesť aby získal peniaze, aby vystrašil ľudí. Je to jeho zvrátená zábavka. Neurob mu radosť. "
"Tak dobre,"zavrčal a pomalí sa pozrel do vody.
Na hladine sa spočiatku nič nedialo,no potom to uvidel. Videl ako ho čiasi ruka bodá do srdca, nielen raz. A, neskôr jeho telo dajú zožrať šelmám. Bol to odporný pohľad, otriasol to sním. Aj keď bol pobúrený, prekvapený a aj vydesený, nemohol sa na to prestať pozerať.
Videl ako jeho duša, on sám sa prepadá do tmy a v tej tme naň číhajú, odporne stvorenia. Ich ostré tesáky a pazúry trhajú jeho dušu na kusí a požierajú ju, keď ju potom strávia ona sa znova spojí a znova sa to opakuje. Stále do okola je to stále nekončiaci kolobeh.
Bolo to otporné, priam cítil tu bolesť. Stál tam, celí bledý, bez života, chvel sa po celom tele a po tvári mu tiekol pot.
Tarma naňho šokovane pozrel, nestalo sa, že by ho takto videl, ani keď triezve, či bol chorí. Ak bol niekedy chorí, uvažoval.
Priskočil k nemu a odtiahol ho od toho. Zhlboka sa nadýchol. Posadil ho na stolček. Snažil sa dať do kopy, ale bolo to ťažké. Pozrel sa na muža v čiernom háve. V očiach mal bolesť,takú zvláštnu, akoby ho bolelo čo spôsobil.
"To je nezmysel,len to dobré hrá je to blázon tešiaci sa s bolesti druhých,"hovoril si.
"Poďme odtiaľto,"precedil po medzi zuby. Oprel sa o priateľa a vykročili preč.
"Nezabudnite dá sa to zmeniť, ale je to iba na vás, čo hodláte urobiť,"zavolal na nich.
"Tak a to by sme mali, len dúfam že ho to dostatočne presvedčilo,"prehovoril keď zmizli z dohľadu.
"Možno, keby ti veril, ale tak sa zdá ,že nemal ani najmenšiu chuť ti uveriť,"odpovedal mu havran.
"Neboj sa, on na to príde,"ubezpečoval ho pokojne. Spokojný sám zo sebou.

Pokračovanie nabudúce.

Tajuplná osoba 2

18. ledna 2015 v 16:50 | Yuki |  shounen ai

TOTO JE SHONEN-AI POVIEDKA,TO JEST LÁSKA MEDZI DVOMA MUŽI.TAKŽE KOMU SA TO NEPÁČI TAK NECH TO ANI NEČÍTA A NECH SA ZDRŽÍ HLÚPYCH KOMENTÁROV.ĎAKUJEM.

Viem je toho viac ale dufám že vás to neodradí


Uplynul nejaký čas od rozhovoru s Tarmom. A jemu stále neschádzali z hlavy jeho slová, akokoľvek sa snažil pred nimi utiecť, vždy ho dohnali. A snovou silou narážali na jeho odpor. Nemienil sa vzdať, svojho presvedčenia o svojom živote, žil ho tak ako chcel. Ale tieto drzé myšlienky si vždy našli cestu ako sa znova vynoriť. Aj dnes bol deň, keď mali dôvod sa znova ukázať.
Bolo krásny a slneční deň, ako každí deň v púštnom meste. Slnko pálilo na biele steny domov a na oblohe nebolo jediného mráčka.
"To je dnes ale deň,"zabručal. Sedel na schodoch starého opusteného chrámu a snažil sa obviazať si reznú ranu na ruke. "Ďalšia pamiatka na prácu,"pomyslel si zápasiac s obväzom. Jeho podráždené vrčanie prerušil malí guľatý predmet. Skotúľal sa k nemu, muž ho zdvihol a prezrel si predmet bol to citrusové ovocie.
Na okraji svojho zorného poľa zbadal, ako niekto beží k nemú. Vrhol na toho dotyčného svoj hrozný pohľad. Osoba stuhla na mieste od ľaku. Po dôkladnejšom prezretí si uvedomil, že je to chlapec. Mal asi desať rokov na biednom tele mu viseli handry, ktoré vzdialene pripomínali oblečenie. V chudej, vetrom a slnkom ošľahanej tvári sa zračil des. V mysli sa mu objavili obrazy z minulosti, jeho dectvo nebolo prechádzkou, ružovou záhradou. A tento chlapec mu to pripomenul.
Znova sa pozrel na ovocie a všimol si, že po počiatočnom šoku, naň chlapec pozerá.
"Je hladný,"pomyslel si, a v to mu niečo napadlo.
"Poť sem chlapče,"prikázal. Chlapec sa ani nepohol. A prečo by aj? Sedel pred ním muž v plášti s
pod, ktorého vytŕčali zbrane a v zlatom opálenej tvári sa mu zračilo hnev.
Prízrak si to uvedomil a snažil sa to napraviť.
"Poď neublížim ti, ak mi s niečim pomôžeš, dám ti to ovocie a ešte niečo na vyše,"pokračoval už milšie. Chlapec vypleštil čierne oči, v hlave si, už predstavoval čo by asi chcel a neboli to pekné predstavy.
Muž to hneď spoznal. A pravdu povediac sa mu ani nečudoval v tomto skazenom svete, taký malí chlapec, nemá šancu normálne prežiť.
Muž zdvihol zranenú ruku a ukázal na obväz. Chlapcovi sa uľavilo, chvíľu váhal a potom sa rozhodol ísť k nemu. Ruky dieťaťa šikovne obviazali ranu na ruke.
"Si zručný,"poznamenal pokojne, prehliadajúc si obviazanú ruku. Potom sa porozhliadal okolo seba a keď si bol istí že ho nik nesleduje, vybral z vnútorného vrecka mešec. Vytiahol z neho pár zlatých mincí, ktoré vtisol chlapcovi do dlane. Ten ostal v šoku, neveril vlastným očiam. Pozrel sa na muža,či to myslí vážne.
On, len pokojne prikývol. Chlapec sa s úžasom díval na tie zlaté mince.
"Verím že si rozumní chlapec a minieš ich na veci, ktoré potrebuješ a nie na hlúposti,"poučil ho.
V deckých očiach sa objavili slzy dojatia.
"Za tieto peniaze kúpim jedlo a šactvo mne a môjmu mladšiemu bráškovi a dokonca budem môcť odkúpiť náš starí dom,"hovoril radostne, dívajúc sa na zlato.
"Dom?"
"Ano, kedysi sme spolu s mojimi rodičmi a bráškom ,žili malom domčeku na okraji mesta, ale potom rodičia umreli a my sme nemali nikoho, kto by sa o nás postaral. Hladovali sme, ak sme chceli prežiť museli sme predať dom a ísť preč,"vysvetľoval v slzách.
Prízrak si s ťažka vzdychol. Príbeh tohto malého chlapca ho dojal.
"Dobre už neplač, pomôžem ti,"upokojoval ho.
Chlapec si utrel slzy.
"Ďakujem, ale nemusíte sa trápiť,už tak ste mi veľmi pomohli."
"Aký skromní chlapec,svet je zlí a obzvlášť na takéto nevinné bytosti ,"pomyslel si, dívajúc sa na chlapca pred sebou. Do jeho kamennej hradby, srdca sa zabodol klin a ten spôsobil praskanie, tohto silného opevnenia. Už nebolo úniku.
"Ako sa voláš?"
"Karun."
"A tvoj mladší brat?"
"Juna"
"Takže Karun pôjdeme za tvojim bratrom a potom spolu, pôjdeme pozrieť ten dom. Ano?"
Karunové oči žiarili šťastím.
"Ano, Pane,"opovedal z radosťou.
Potom, muž vstal a spolu s malým chlapcom sa vydali na cestu za novým životom.


"Ešte máš šancu,"prehovoril s úsmevom, láskajúc obraz v bohato zdobenom zrkadle. Cítil radosť a úľavu zároveň, s tejto scény. "Krok po kroku sa dostaneš na tu správnu cestu."
"Ako vidím ešte stále ťa ten smrteľník neomrzel,"ozval sa ženský hlas.
"Nazuma, vitaj doma, sestrička," zvítal ju s úsečným tónom. A ako vždy ignoroval jej poznámky na jeho novú záľubu.
"Mal by si stým prestať si poslom smrti a nie nejaký smrteľník. Takéto veci by ťa ani náhodou nemali trápiť."
"Ja viem ale nemôžem si pomôcť,"priznal sa s útrapou v tvári. Znova sa pozrel na muža v zrkadle.
"Prečo sa to stalo? Prečo to musím cítiť?"pýtal sa sám seba. Už nejaký čas, sleduje tohto muža a ani nevie prečo a ako sa to stalo, ale má ho rád, dokonca si myslí že ho miluje.
Posol smrti, ktorý by mal byť nestraní, voči všetkým týmto veciam sa zamiluje. Čo sa to sním deje? Ako je možné, že niečo vlastne cíti.
Toľko sa trýznil týmito otázkam, na ktoré si aj tak nevedel odpovedať.
Sestrine zlaté oči, naňho pokojne pozerali. Ako vždy. Žena bledej pleti ako sneh. Zlatých očí a čiernej hrivy padajúcej na útle ramená. Telo štíhla, zahalené v čiernom šate. Pokojná bez najmenšieho náznaku, akéhokoľvek pocitu. Taká bola bohyňa smrti, a taký by mal byť, aj jej mladší brat.
"Armis ty nemáš na výber, ty musíš prestať,"prehovorila pokojne.
Armis na ňu zagánil, tými istými zlatými očami.
"Vet ti hov - "Nie Armis! " skočila mu do rečí.
Armis na ňu zaskočene pozrel, toto bolo po prví raz, čo naň takto vybehla. Sestra si prehrabala neposlušné čierne vlasy, dívajúc sa niekam inam. Bola neistá, uvedomil si. Toto ho znepokojilo ešte viac.
"Čo sa deje, sestrička?" pristúpil k nej blšie a uprel na ňu vystrašený pohľad. Nazuma pohladila brata po vlasoch.
"Nazuma!"skríkol. Odstúpil od nestri. Ona mlčala a až po nejakej chvíli prehovorila.
"Armis ty, musíš zabudnúť na toho muža, pretože si pôjdem preňho."
Brat skamenel, do srdca mu prenikla taká veľká bolesť, že sa nezmohol ani na slovo. Potom padol na kolená.
"To-to nieje pravda,"hlesol "to mi robíš naschvál."
"Nie ty hlupák, možno nie som taká ako ty, ale aj ja mám city a trápim ako trpíš,"
oponovala mu ostro.
Brat na ňu pozrel, tentoraz sa v jeho tvári nedalo čítať. Raz to muselo prísť ale nečakal, že tak rýchlo. Ešte chcel vidieť ako sa zmení, ako konečne nájde samého seba a bude žiť život, tak ako mal už dávno pred tím.
"A ešte niečo," začala. Brat sa ani nepohol.
"Jeho duša bude zatratená, zmárnil mnoho životov, žil život plný temnoty, neľutujúc ani jediný zo spáchaných činov."
Po tvári sa mu skotúľali slzy. Nazuma zachytila pár do dlane. Pozerala na ne v tichostí. Nemohla uveriť, tomu čo sa stalo. Ako sa môže niekto trápiť, pre niekoho ako bol on. Takéto niečo videla mnoho krát predtým a stále tomu nerozumela.
Asi preto, že nemala takéto city, jediná náklonnosť, čo cítila bola k bratrovi a k nikomu inému.
"Ale to sa nemôže stať."
"Armis."
"Nie, sestrička.Ty to mu nechápeš. Ja ho poznám a viem že on ešte nemôže odísť, a nie to ešte do zatratenia,"
"Armis!" vyštekla.
"Nie! Teraz ty počúvaj mňa. Videl som ako as mení, postupne krok po kroku. Nebude to už robiť ver mi, len mu treba dať čas. Má v sebe dobro. Je taký preto, lebo prežil peklo a to ho donútilo biť takýmto človekom, ale to sa zmení. Prosím sestrička neber mi ho," žobronil v slzách.
"Aj keby to bola pravda odomňa to nezávisí, musel by si niečo urobiť s názorom tích hore."
Armis vyskočil na nohy.
"Presne to aj urobím,pôjdem tam hore a poviem im to,"vyhlásil sebaisto. Smútok sa razom zmenil na nádeja radosť.
"Ale to sa nedá, to nesmieš."
"To sa ešte uvidí."
Ako to dopovedal zmizol. Nazuma nelenila, šla za ním, nemohla tomu bláznovi dovoliť aby prišiel o existenciu.


Obidvaja sa vynorili ako dym v hale. Bola to neveliká miestnosť z krásnou vysokou zdobenou klenbou strácajúcimi sa v hviezdnej oblohe. Stĺpy podopierajúc klenbu boli tiež zdobené, boli na nich vyobrazené, tvori známe zo zeme ale aj iných svetov. A cez úzke vysoké gotické okná bol vidieť svet, taký tajomný a krásny ako ten na oblohe.
"Naozaj nádherné," vyslovil s obdivom dívajúc sa na okolo. Ešte tam nikdy nebol.
"To máš pravdu,"prisvedčila sestra.
"Čo vás sem privádza,"ozval sa odniekiaľ. Hlas bol taký prenikavý, že rozochvel útroby návštevníkov.
Obidvaja ostali v pomykove. Prešla nejaká doba kým sa spamätali.
"Ja som Nazuma,"predstavila sa bojazlivo a nemotorne sa uklonila, nevidenému.
"A toto je môj brat Armis,"ten sa rieš uklonil.
"Prišli sme vás požiadať o to aby aby..." zasekla sa.
Prevzial iniciatívu brat.
"Prišli sme sem aby ste dovolil aby jeden smrteľník, ešte nezomrel,"prehovoril sebaisto. Ani nevedel kde sa to v ňom berie. Mol by byť ticho, ale nemohol. Jeho srdce mu to nedovolilo.
"Ano?"
"O jedného muža, menom Prízrak je to-"Viem kto to je a viem na čo si sem prišiel, ale to nemôžem dovoliť"
Armis a nevzdával.
"Ale on je dobrí človek, naozaj. Len mu treba dať šancu. Prosím," opakoval to isté.
"Prečo ta trápi osud tohto smrteľníka?Si predsa poslom smrti, si bytosť, ktorá nemá cítiť niečo takéto."
"No tak to by som aj ja rád vedel, ale na to by ste mali vedieť odpoveď vy,"odpovedal drzo. Sestra pri nom až zjojkla.
"Čo je to pravda,"ohradil sa.
"Hmmm Tak to máš pravdu. Muselo sa niečo stať, keď máš srdce smrteľníka."
Po chvíli napätého ticha sa hlas znova rozoznel priestorom.
"Tak dobre, dám mu jednu šancu, ak sa do mesiaca zamiluje do akékoľvek bytosti a bude pre ňu schopný obetovať dušu, či urobiť niečo hrdinské tak nepošlem jeho dušu do zatratenia."
Armisove srdce podskočilo radosťou, keď to počul.
"Ďakujem vám."
"Ešte som neskončil,"zahriakol ho.
"Ak sa mu to do mesiaca nepodarí jeho duša bude zničená,"Povedal to s takou silou a hrozbou v hlase, že Armis zamrzol namieste.
"Ano Pane,"prijal s pokorou.
"Môžete sa vrátiť."
Súrodenci sa uklonili a potom zmizli.

"A čo teraz hodláš spraviť?"opýtala sa sestra.
Armis chvíľu uvažoval. Ešte stále nemohol uveriť, že dostal šancu, aj keď len mesiac. A práve preto sa bude snažiť čo najviac.
Zlaté oči mu padli na zdobené zrkadlo, ktoré zaplnilo celú jenu stenu veže. Premýšľal čo by mohol urobiť, keď mu v hlave skrsol plán. Otočil sa na sestru s žiarivým úsmevom.
"Už viem presne čo spravím,"odpovedal jej. Chytil ju za ruky a uprene sa zadíval do jej očí.



Pokračovanie na budúce.

Shounen-ai picture sexi new

13. ledna 2015 v 12:11 | Yuki

Shounen-ai picture Kawai new

13. ledna 2015 v 11:47

Tak a dnes pokračujem v dalšom pridávaní krásnich chlapcov :3