Únor 2015

Tajomná osoba 9

28. února 2015 v 19:34 | Yuki |  shounen ai
Viznaie jeho pocitu k nemu ho veľmi potešilo, no zároven otvorilo mnohá otázok, jedna z nich bola čo ďalej. Čo bude robiť? Splnil podmienky , len háčik bol v tom, že on nebol človek. Teda bol, ale len teraz. Sľúbil, že ak sa to stane vráti sa, ale čo teraz . Musel mu to vysvetliť. No bála sa čo by na to povedal. On sám, mal v tom zmätok.
"Čo mám robiť Sungan ako sa mám zachovať?"
"Je to naozaj ťažké. Musí š si vybrať. To rozhodnutí je, len na tebe. Ja ti nemôžem pomôcť ."
"Tak to ti ďakujem,"odpovedal podráždene.
S hlavou v smútku sa vybral späť k Prízrakovi. Ten nakladal veci na voz.
"Si v poriadku, dne si nejaký čudný?"spytoval sa s obavou.
Armis a naňho, len usmial.
"Nič mi nieje, som v absolútnom poriadku."
"Klameš."
Armisa trhlo. Vôbec mu to nešlo, odkedy bol spolu videl doňho ešte lepšie, akoby sa stým otvorila jeho tretie oko a on vedel o ňom všetko.
"Tak mi pevec, čo sa deje?"
Veštec naňho chvíľu pozeral, zvažoval či mu to povie ale nakoniec sa rozhodol pre nie. Musím si to dôkladne premyslieť, až potom môžem niečo povedať.
"Poviem ti to, ale keď nadíde tá správna chvíľa,"odpovedal nakoniec.
"Niečo o tom kto, alebo čo si v skutočnosti?"skúsil.
Armis stuhol. Ten vedel ako trafiť klinec po hlavičke.
"Je mi jedno, kto alebo čo si som rád, že ťa mám a na ničom mi nezáleží,"ubezpečoval ho.
Armis odvrátil zrak. Trocha ho to prekvapovalo muž, ktorí si dával na všetko pozor, zrazu povie, že mu nezáleží na minulosti niekoho kto mu je blízky. Bolo to rizkantné a neopatrné.
"Ako sa hovorí láska je slepá,"poznamenal Sungan sediaci na jeho pleci.
"Ak to zoberiem do slova tak je to splneno. A my by sme nemuseli isť do toho mesta, ísť z riskovať životy. Ale čo ak sa to platí, len na človek alebo na bytosť zo zeme a ni nejaké prechodnú postavu."uvažoval Armis "V tom prípade by bolo dobré dokončiť tú misiu,
"Armis uvedomuješ si, že je to neplatne?"
"Ako to myslíš?"
"Tak, že to čo robíte nieje s vašeho čistého úmyslu, ale za týmto účelom si idete zarobiť respektíve oni dvaja."
"Možno, ale to že idú riskovať svoje životy a nemusia je tiež istým spôsobom hrdinské,"
"To slovo nevystihuje to čo robia tak to nehovor. Riskujú, pretože chcú peniaze.
Armis naňho zavrčal.
"Prestaň stým. Rozhodli sa, že zmenia svoje životy a to je hlavné."
"To sa ešte uvidí."
"Sungam! Ty idiot, okamžite zmizni!"
Spolupútnici skoro vyleteli zo sediel. S otázkou v tvári sa naňho pozreli.
"Prepáčte on ma ďobol,"vysvetľoval zahanbene.
"Kamoš si ok?"opýtal sa Tarma z obavou. Aj on si všimol, že je v poslednom čase nejaký čudný.
"Som ok, nič mi nieje,"ubezpečoval ho.
Srdce mu zovrelo úzkosťou. Musel to čo najskôr vyriešiť.
Zvyšok cesty sa nieslo v pokoji. Armis sa snažil si užiť posledné chvíle pokoja s Prízrakom.
Sladkými bozkami a milovaním si spríjemňovali každú voľnu chvíľu. Muža ohromovalo ako sa jeho milencovi zapáčilo vyjadrovať si s týmto spôsobom lásku.
"Mali by sme sa krotiť, inak to dopadne zle,"poznamenal raz po ďalšom čísle.
Armis sa , len pousmial. Je mu to neprekážalo. Nemohol sa nabažiť jeho tela.
Len pri sexe sa vedel dostatočne uvoľniť a ukázať svoju nežnú stránku. Každí jeden raz to bolo iné niečim nové a úžasné.
"Ako zle?"
"Tak, že by sme mohli pokašlať našu úlohu,"vysvetľoval mu.
Pri tomto uvedomení ho striaslo. Myšlienka na smrť ho desila.
"Ale neboj sa nestane a to,"utešoval ho.
Armis sa naň usmial, ale aj tak sa nemohol zbaviť toho pocitu. Vliekol sa sním ako smola až do mesta.
Konečne doputovali do Babylonu. Do nádherného mesta plného bohatstva, kultúry a krásy.
Mesto bolo obohnané vysokými hradbami, ktoré chránili toto nádherné mesto,
Naša mala karavána prechádzal do mesta cez Najkrajšiu bránu Babylonu Ištaru .Tato brán ako jediná z ôsmich brán bola pokrytá modrými tehlami na, ktorých bolo zobrazené obrazy drakov, levov a býkov. Tato brána viedla do mestskej štvrte kde sa nachádzali chráni a paláce. Naša mala skupina bola unesená týmto nádherným mestom. Nemohla sa vynadívať na toľkú krásu čo im ponúkala.
"Najprv si to tu prezrime, možno a tu už nikdy nevrátime a bol by hriech si to tu aspoň na chvíľu neužiť."
Ostatok bandy súhlasila s týmto návrhom. Tak sa dohodli z obchodníkmi, že sa stretnú na ďalší deň ráno a spoločne poputujú do paláca.
Ako si zaumienili, tak aj urobili.
Skupinka sa vydala na menšiu prehliadku mestom. Kochali sa krásnymi stavbami, či nádhernými vysutími záhradami. Bruchá si naplnili tými najvyberanejšími jedlami a ošatil sa tými najdrahšími šatami. Každú chvíľu vyplnili niečim novým. Na zážitky, čo v tomto meste prežili, nikdy nezabudnú. Po dni naplnenom zábavy sa ubytovali v hostinci.
Uťahaný hneď zaspali. Ráno ich zobudil Sangun. Neboli z toho moc nadšený ale vstali. Najedený oblečený sa vybrali na dohodnuté miesto. Obchodníci ich tam čakali. A ta sa spolu vybrali do paláca. Čakal ich ťažký a namáhaví deň plný napätia.
O vstup do paláca mali postaraný. Vydávajúc sa za zabávačov sa dostali do tesnej blízkosti kráľa. Armis zaujal kráľa svojim darom vidieť budúcnosť a ostatný dvaja svojimi zručnosťami ovládania bojového umenia a vrhanie mečov. Dalo im dosť zabrať aby zaujali kráľa.


"Ste naozaj veľmi zaujímavá skupina. Ešte som tu, niečo také nemal. Ak by vám to nevadilo bol by som rád, keby ste tu na istý čas zostali a robili mi spoločnosť. Z vaše služby vám samozrejme zaplatím."
"Bude nám veľkou cťou. Radi príjmeme vašu ponuku,"odpovedal Tarma s hlbokým úklonom.
"O tak to som veľmi rád. Nech sa vám páči, moji služobníci vás odvedú do vašich komnát.
Po ubytovaní sa naša mala skupina sa dohodovať na ďalšom pláne.
"Musíme nájsť tu ženu,"prehodil Tarma
"To nebude ľahké,viež aký je obrovsky tento palác."
"Tak sa spýtame."
"To nemôžeš,určite by si niečo pomysleli a my nepotrebujem žiadne problémy."
"A čo navrhuješ."
"Neviem."
"Mohli by sem sa tu nejako porozhliadnuť, sledovať a popritom aj vymyslieť plán úteku."
"Ale-"
"To by mohlo vyjsť."
"Tak sem sa dohodli."
Po tomto rozhovore si dali menšie občerstvenie a sluhovia im poukazovali dostupné miest, kde sa mohli pozerať. Pritom sa nenapadne vypitvali o iných obyvateľoch tohto paláca.
Tak čo si zistil? spýtoval sa Tarma
"Maju tu hárem. Kráľ vlastný tucet krásnych žien a je tam medzi nimi, aj princezná čo sa hodí na náš popis,"vysvetľoval Armis.
"Tak to by sme mali, len nájsť spôsob ako sa k nej dostať."
"To je pravda, ale stým, si už nejako poradíme,"poznamenal s úsmevom Armis.
Prízrak sa naňho usmial, vedel že sú v napätí a svojim úsmevom to chcel len troch odľahčiť.
"Poďme si už odpočinúť,"prehodil po chvíli Prízrak.
Armis sa naňho prekvapene pozrel, pretože vedel čo ma na mysli.
"Čo tu, si si istý?"
A prečo nie, bol by hriech nevyužiť takúto príležitosť a neužiť si to na takomto mieste.
"Tak dobre."
Strávili vášnivú noc plnú pôžitku. Padlo im to prišli na iné myšlienky.
"Ako ste sa vyspali,"poznamenal s úsmevom Tarma pri raňajkách.
"Báječne,"odpovedal Prízrak.
Armi sa začervenal pri spomienke na noc. Ešte teraz ho bolelo celé telo.
Prízrak sa na tím pousmial. Musel sa krotiť aby ho nepobozkal.
Ich pokojné raňajkovanie prerušil posol od kráľa. Odkázal im, že by bolo poctený ich predstavením dnes večer v spoločnosti jeho žien. Samozrejme, že prijali jeho pozvanie. Mali skvelú príležitosť ju osobne vidieť.
Predstavenie sa konalo jednej z mnohá sál v paláci. Ženy sa nemohli dočkať. Ich vzrušené šepkanie rozoznievlo po celej miestnosti. Muži sa prezeral,i každú jednu z dám. Na ich šťastie a úľavu tam bol a aj ona.
"Neklamali je naozaj nádherná,"poznamenal Tarma.
"To máš pravdu,"pritakal Prízrak.
Jemná tvárička zdobená hustou hnedou hrivou, malý špicatý nos, veľké modré oči, plné peri štíhli krk. Veľké prsia, štíhla postava a dlhé nohy A to všetko zaodené v krásnych šatách.
"Takže čo budeme robiť?"
"Skúsime sa s ňo nejako spojiť."
"To by nemal byť problém, po vystúpení ostaneme v ich spoločnosti, tak my hovorili."
" Vysvetlime jej náš plán."
"A čo ak nebude súhlasiť?"
"Bude."
"Ako vieš?"
"Len sa pozri na jej tvár, je smutná," vysvetľoval a nemohol sa odtrhnúť od jej tváre. Princezná si to všimla, neuhla pohľadom práve naopak. Dívala sa naňho priamo. Tento muž v nej prebudil záujem.
Po predstavení naozaj ostali v ich spoločnosti. Kráľ sa zabával na vymyslených príbehoch a pri tom popíjal víno. Tarmova schopnosť upútať človeka svojim príbehmi im zaistila aby ich nik nerušil.
Prízrak našiel princeznú ne terase. Bola sama a očividne bola pohltená no vlastných myšlienok, aspoň tak sa to na prví pohľad zadalo.
No, len čo uvidel Bielovlasého muž je modré oči sa rozsvietili.
"Ale, ale koho to tu máme, nevieš že by ťa tu mohol niekto vidieť?"
Toho sa nemusím obávať."
"Naozaj?"
"Naozaj."
"Kto site?Potulný zabávači to určite nieste. Niečo mi hovorí, že tu nieste len tak."
"Tak to mate pravdu,"
"Tak."
Prízrak jej v skratke vysvetlil, kto sú a čo majú plane. Táto správa ju ohromila ale aj potešila. Z radosťou prijala ich návrh.
Dohodli sa na ďalších krokoch.
"V tom prípade vás opúšťam,"prehodil na koniec, otočil sa na päte.
"Tak rýchlo, ani som sa nestihli lepšie spoznať,"prehovorila s hraním smútkom. Pristúpila k nemu a chytil ho za ruku. Zdivela sa mu hlboko do očí. Prízrak sa ani nepohol. Bol očarení touto ženou, bola nielen krásna, ale aj cieľavedomá presne vedela čo chcela a išla si za tým.
"Čo keby si dne v noci, prišiel za mnou?"Pohladila mu tvár. Prízrak sa letmo usmial.
"Prepáčte, ale to nemôžem urobiť. Vy ste princezná a ja som iba potulný umelec."po týchto slovách ju opustil.
Túto scénu videli predsa jedny oči.
"Všetko je vybavené,"prehovoril a ľahol si do postele. Ponaťahoval si unavené údy.
"To je skvelé,"prehodil s nadšením Tarma.
"Konečne od odtiaľto vypadneme."
"Čo sa ti tu nepáči,"
"Páči, ale ten pocit, že ti niekto dýcha na krk je silnejší,"
Prízrak sa nad tím pousmial.
"Kde je Armis?"
"Neviem, ty by si mal vedieť kde je."
"Idem ho pohľadať."
Našiel ho ako sa díva s terasi na mesto.
"Armis?"
Neodpovedal.
"Armis!"zvolal.
Veštca trhlo, otočil sa za hlasom.
"To si ty ?"
"A kto iný?"
Armia sa usmial.
"Tak ako to dopadlo?"spýtal sa akoby nič a znova uprel pohľad na mesto.
"Skvelo,"odvetil nadšene. Naozaj mal z toho dobrí pocit.
"Aký je plán?"
"Plán je taký, že o dva dni odtiaľto vypadneme. Už mám aj trasu únikovej cesty. Prízrak mu to vysvetlil Armis bez slova počúval jeho výklad. .
"Si naozaj úžasný,"prehovoril nakoniec a dal mu bozk.
"Ďakujem som rád, že sa ti to páči. Vlastne bez teba by to nebolo. Ty si ten ktorý to vymyslel."
Pri tejto zmienke ho trhlo.
"Čo sa stalo?"
"Nič, len to že som napätý bojím sa toho aby sa niečo nepokazilo. Potom by to bola len moja vína,"vysvetľoval.
Prízrak si vzdychol objal svojho milovaného a pobozkal ho na čelo.
"Neboj sa nič sa nestane,"ubezpečoval ho.
Po tomto si išli ľahnúť.
No Armis nemohol nájsť svoj pokoj. To čo tam videl ho prekvapilo a zabolelo. Stále to mal pred očami ten jeho pohľad.
"Možno naozaj nie som, ten koho má milovať. Ale tá žena. Princezná. Tak sa zdá že môj plán predsa vyjde,"pozrel sa na spiaceho muž pri sebe. Pri tej mýšlienke mu stislo srdce bolesťou.
"Bol to ten najkrajší splnený sen aký som mohol dostať. Som naozaj vďační, že som ťa mohol mať. Aj keď, len na chvíľu ale aj tak to bolo viac než čo som kedy dúfal. Milujme ťa môj dráhy a vždy ťa budem milovať."
Po líci sa mu skotúľali slzy. Pohladil ho po tvári, vtisol mu na peri bozk a pritúlil sa k nemu.
"Ešte pár dní budeš len môj."

Tajuplná osoba 8

28. února 2015 v 12:18 | Yuki |  shounen ai
Na púšť padol súmrak a naša mala skupina sedela pri ohni v družnom rozhovore s obchodníkmi. Ktorý im rozprávali odkiaľ a kam putujú a čo nesú. Čo našim pútnikom padlo vhod v hlave jedného z nich, skrsol nápad s ktorým sa zdôveril ostatným.
"To nieje zlé, uľahčilo by nám to situáciu,"poznamenal Armis.
" Takže to môžeme uskutočniť. Pôjdem za šéfom tejto bandy a dohodneme sa," povedal s lišiackym úsmevom Tarma.
"Naozaj si myslíš , že na to pristanú? opítal sa Prízrak skepticky.
"Jasné, že hej. Vet im Armis zachránil jeden z ich pokladov. A okrem toho budú, len radi ak im bude robiť spoločnosť ozbrojený muži, ktorí ich môžu ochrániť proti lúpežníkom,"oponoval mu Tarma.
Prízrak sa na neho ešte raz pozrel. Bol neistí, ale napokon prijal jeho plán.
Ako hovoril, muži súhlasili aby im robili spoločnosť na ich ceste.
"Na to si musíme pripiť. Našli našli sme nových priateľov."
"Na nových priateľov a šťastnú cestu, ktorá nás s nimi čaká!
Muži otvorili fľaše toho najlepšieho vína a ďalší začali na hudobné nástroje. O chvíľu sa tichom púšte rozozvučali veselí rytmus darbuky, ney, odu a santru.
Pre Armisa to bolo niečo úchvatne, ako všetko v tomto svete. Z úsmevom na perách a radosťou v očiach sa započúval do hudby a spevu. Najradšej by sa dal do tanca, ale hanbil sa.
Bielovlasému mužovi neuniklo ako si poklepkáva nohami a hmká si chytľavú pieseň.
Narozdiel od Tarmu, ktorému bolo všetko jedno, naplno si užíval zábavu.
"Pod tancovať,"vyzýval ho. Ale Armis sa, len usmial a zavrtel hlavou.
"Ale no ták vime, že to chceš tak sa tomu nebráň,"hovoril.
"Nie ja ...ja neviem tancovať, a len by som sa stránil,odpovedal hanblivo.
"To je ľahká pomoc,"odvetil a podal mu pohár s vínom. Armis ho odmietol, ale Tarma sa nevzdal dobiedzal do kým si nezobral. Spočiatku mu to nechutilo, ale po ďalších pohároch prišiel na chuť tomuto nápoju. V statkom opojení prichádzal o zábrany a tak po nejakom čase sa dal zlanáriť na tanec.
Unášaný hudbou a spevom, sa jeho nohy dali do pohybu. Tancoval s takou vášňou a radosťou v tvári, že ostatný len z údivom pozerali na jeho tanec.
"Naozaj mu to ide,"uznal Tarma keď sedel pri priateľovi a pozeral na Armisa.
Prízrak nehovoril nič bol unesený touto scénou. Tarma sa usmial.
"Tancuje lepšie ako profesionálna tanečnica. Všetko je také dokonalé, len na jeden detail.
"Na aký?"spýtal sa po nejakom čase Prízrak.
"Tie šaty sú hrozné,"odpovedal s otporom:"kazí to celí dojem."
"Mne sa nezdá."
"Ale," poznamenal podráždene a v tom mu niečo skrslo.
Vstal, šil k jednému s obchodníkov niečo si tam hovorili, muž bez váhania prikývol. Potom Tarma podišiel k Armisovi,
toho skoro vytrelo, keď sa pred ním objavil. Tarma to využil a odvliekol Armisa do jedného s veľkých stanov.


"Čo sa deje?"chcel vedieť.
"Ale obchodníci sa ti chcú poďakovať, za to že si im zachránil to ich milé zvieratko, tak že si môžeš niečo vybrať s darov. Ja osobne, by som ti doporučil jedený z týchto skvostných šiat. Budú sa nám hodiť, aj v našom pláne. Armis nejak neprotestoval. Prehliadol si zbierku krásnych šiat z rôznych látok a farieb. Netrvalo dlho a on si vybral.
"A čo, keby si si ich teraz vyskúšal."
"Ja neviem,"prehovoril neisto.
"Musíš, aby si vedel či ti sadnú,"vysvetľoval.
"Tak dobre."
Z menšími ťažkosťami a Tarmovov pomocou sa nasúkal do šiat. Potom sa v nich prezeral v striebrom ozdobenom veľkom zrkadle.
Smaragdové šaty obopínali jeho štíhlu postavu. Boli podobné ako ti jeho, len stým rozdielom, že boli vyzdobené rôznymi drahokamy a dolu sa rozširovali.
" Majú takú istú farbu ako jeho oči,"prehovoril zasnene.
"A koho oči ?"spytoval sa, aj keď vedel odpoveď.
Armis sa trhol, uvedomujúc čo povedal.
"Ale nikoho,"odvetil, mávnuc rukou
Tarma to nechal tak.
"Dober tak poť."
"Počkaj, musím sa prezliecť."
"Čo blázniš chcú ta vidieť,"odpovedal prehnane hystericky.
"Ani náhodou."
"Ani Prízrak nemôže vidieť ako pekne vyzeráš?"
Armis zbystrel.
"A čo keby si tancoval v týchto krásnych šatách pre Prízraka .Bol tvojim tancom unesený a tieto šaty by to ešte podčiarkli."
Aemis nad tím uvažoval, vôbec mu nedošlo, že vie o jeho náklonnosti k priateľovi.
"Tak dobre,keď je to pre neho."
Už si nedával pozor čo hovorí. Slova o tom, že sa mu páčil jeho tanec ho dostali. Vyšli do stanu a namierli si to ku skupine. Oheň ožiaril jeho postavu. A nejeden muž zostal z otvorenými ústami pozerať na Armisa. Bol naozaj krásny.
Svetlo ohňa sa odrážalo v drahokamoch na jeho smaragdových šatoch. S uchvátených pohľadov okolitých mužov bol nervózny.
"Nehanbi sa, len tancuj ako predtým."
Armis sa naňho vyplašene pozrel. Rozmyslel si to. Ale Tarma sa nedal.
"Podal mu pohár s vínom,:"neboj sa len sa napi a bude všetko v poriadku."
Armis urobil čo mu povedal. Posilnený sa dal znova do tanca a tento raz to do toho dal ešte viac citu.
Jeho pohyby boli ladné, no zároveň vášnivé a plné rytmu.
Armisové pohyby fascinovali, ale aj rozpaľovali. Nejednému z mužov prišlo na chuť jeho telo.
Bielovlasému mužovi neušli ich chlipne pohľady. Takéto pohľady v ňom prebúdzali zúrivosť až priam nenávisť.
Čím viac sa na nich díval, tím divšie boli jeho pocity. Tarmovi neušla priateľova zmena nálady a nemusel hádať.
V duchu sa usmieval nad tím ako mu to vychádzalo.
"To čo vidím v tvojej tvári je žiarlivosť?"podpichol ho priateľ.
Prízrak sa trhol.
"Nie," odvetil zaskočené.
"Naozaj?"
"Naozaj,"odpovedal už pokojne. Pozerajúc sa mu do očí.
Tarma sa zazubil.
"Prečo mám pocit, že mi klameš,"prehovoril po chvíli úsečne.
Bolo naozaj smiešne ako klamal, keď bolo priam očividné čo sa sním robí. Ale aj tak zatĺkal.
Armisové nohy sa zaplietli do ľahkej látky a on stratil rovnováhu. Z veľkým krikom sa zosypal ne jedného z obchodníkov.
"Prepáčte."
"To nevadí,"odpovedala a široko sa naňho usmial.
Armisa sa snažil vyhrabať.
"Nemusíš sa tak ponáhľať,"dodal.
Bez varovania, chytil jeho ruku a stiahol ho k sebe. Na to, už bol na nohách Prízrak. Stačilo mu pár krokov a bol pri mužovi. Armis sa nestačil čudovať, čo sa dialo. Vyplašený očami sa díval na Prízraka z toho pohľadu mrazilo.
"Dovolíš, ten je môj."S vražedný pohľadom uzemnil akékoľvek námietky muža. Zdrapil Armisa za ruku a ťahal ho od neho. Odvliekol ho ďaleko za karavanu.

Keď sa konečne upokojil pustil Armisovú ruku. Armis naňho, len vydesene pozeral. Prízrak sa zahanbil.
"Prepáč,"zamrmľal.
"To..to je poriadku,"odvetil ešte otrasene.
"To nieje poriadku!"vyletel naň,:"ten chlap sa ťa dotýkal a to nieje poriadku".Neznesiem aby sa ta niekto dotýkal, svojimi špinavými paprčami.!"kričal. "Aby ti niekto ublížil,to už nedovolím."
Zlaté oči naňho ohromne zažmurkali. Neveril vlastným ušiam. Ešte od neho niečo také nepočul. Bol s toho zmetený.
"Ty patríš iba mne a nikomu inému. Rozumieš!"dodal s ľadovým pohľadom, zdrapnúc ho za plecia. Zelené oči boli Armisové srdce podskočilo radosťou a zároveň ho striaslo. Bolo to naozaj čudné.
"Prízrak?"spýtala a zmätene.
Prízrak naňho zavrčal.
"Prízrak, zopakuj mi čo si mi povedal."
Muž sa naňho zmätene pozeral. Nedochádzalo mu čo práve povedal.
Armis zaťal päste, bol rozhodnutí, že to z neho dostane.
"Ako to myslíš, že patrím iba tebe?"opýtal sa ho z chvejúcim sa hlasom. Až vtedy, mu došlo čo povedal. Stuhol. Armisa naňho s napätím pozeral.
"Prízrak!No tak hovor!"vyletel naň ho. Prízrak sa zháčil. Bolo mu to veľmi trápne. Srdce mu bilo ako zvon a v krku mal sucho. Nedokázal sa naňho ani pozrieť.
"Kurva chlape otvor ten zobák, musím to vedieť!"zvrieskol. Zdrapil ho za plecia a zatriasol ním. Mužom to ani nepohlo.
Veštec zúrivo zavrčal. A znova doňho začal vŕtať Bol taký neodbytný, až to nakoniec nevydržal.
"Kurva tak dobre!"
"Milujem ťa!"
Tieto slová so ozvali priestorom a vracali sa ako ozvena. A z každým ďalším opakovaním sa Armisova radosť zväčšovala. Obidvaja muži tam stli ako prikovaní. Bez pohnutia na seba civeli, ani jeden nedokázal prehovoriť ako prvý. Armisove peri sa roztiahli do úsmevu, potom sa začal pochechtávať a nakoniec sa smial z plných pľúc.
Tato reakcia muža zaskočila, vyvalil naňho oči.
"On sa mi smeje?On sa smeje z mojich úprimných citov." S každou ďalšou sekundou ho napĺňal hnev a bolesť. Až napokon vyvrcholil.
Bez varovania mu uštedril ranu do zubov. Armis sa vyvalil na zem, nevediac čo sa stalo. Keď si to uvedomil Prízrak bol ďaleko.
Nelenil a bežal za nim kričiac jeho meno.
"Počkaj!Počkaj ty blázon!"
Muž ho ignoroval. Nechcel ho počuť, ani vidieť, bolesť bola taká veľká, že mu nedala dýchať
Armis ho dobehol a chytil za ruku. Prízrak ho odstrčil a on sa znova našiel na zemi.
Nemienil sa vzdať, keď konečne počul niečo čo nikdy nedúfal.
"To musí byť iba sen ,"hovoril si a oči ho pálili od slz
"Stoj!"
"Nemám prečo,"precedil pomedzi zuby a ani sa naňho nepozrel.
Armis sa vyštveral na nohy a šil za nim. Dobehol za ním a znova ho chytil za ruku, tentoraz sa vyhol očakávanému úderu. Muža to vyviedlo z miery. Armis sa nedal, chytil jeho tvár do dlaní a na operi mu vytisol ľahký bozk.
Prízraka zamrzol v pohybe. Zmätene naňho zažmurkal, zelenými očami.
"Aj jaj ťa ľúbim,"prehovoril so slzami v očiach,:"nikdy by mi nenapadlo, že to raz budem počuť z tvojich úst. Tak moc ťa milujem, že si to nevieš ani predstaviť. Tak moc ťa milujem, že som sa stal človekom, aby som mohol byť po tvojom boku. Aby som ti mohol pomôcť nájsť nový zmysel."
"Čo to ?"
Armis mu na to neodpovedal,dlej sa pozeral do jeho zmeteného pohľadu a štíhlymi prstami hladil jeho tvár.
"Som tak šťastný,"zašeptal a znova ho ľahko pobozkal na peri.
Muž naňho pozeral a premýšľal čo tím myslel. Ale jeho myšlienky čoskoro rozpílili jeho pohľad a slzí kotúľajúce sa po tvári. Nemohol si pomôcť. Bol taký krásny, aj keď plakal . Nevinní a zraniteľný. Pri tomto pohľade ho premohla ľútosť. Pohladil mu tvár a on zobral jeho ruku a nežne ju pobozkal. Toto gesto ho ohromilo a vzrušilo zároveň.
A čím viac ho bozkával tím plachým spôsobom,tím oheň v jeho tele bol väčší.
Z láskou zotrel slzí z jeho tváre a venoval mu bozk, bol rovnako jemný ako ti jeho. Musel ísť naňho pomaly. Veštca to prekvapilo, vyjavene naň pozeral. Prízraka pobavil jeho výraz. Bol taký sladký. Znov a znova ho bozkával. Každý další bozk bol trúfalejší, s čoho bol muž ohromenéjši. Až napokon musel odstúpiť od Prízraka. Celí sa chvel a ledva stál na nohách. Pocty čo sa mu prechádzali celím telom boli zvláštne, bol s ných úplne mimo.
Prízrak sa naň usmial.
"Ty si sa ešte nikdy..."
"Nebozkával?.Áno, je to po prvé. Vlastne, všetko čo sa deje je po prvý krát."
"Takže ani.."
Chvíľu naňho pozeral z tváre sa mu nedalo nič čítať.
Takže tento muž je... Takt to znamená..." Toto poznanie ho naplnilo nevedel prečo, ale veľkou radosťou. Bolo to hlúpe vedel to, ale nemohol s tím nič robiť.
Pristúpil k nemu a nežne ho pobozkal. Nechal sa unášať svojimi túžbami.
Ani nevedel ako, a našli sa na zemi, vo vášnivom objatí dvoch tiel, ktorými pulzoval oheň.
Armi sa vôbec nebránil, vlastne nemal na to silu. Každí jeden dotyk a bozk ho privádzal o silu.
Príznakové šikovné prsty sňali nepotrebnú vrstvu šiat. Pred mužom sa odhalila nepoznaná a preca známe telo. Ešte nikdy mu nepripadalo tak nádherné a úžasné. Prstami mapoval každí jeden kúsok jeho tela. Pokožka jemná ako hodváb sa pod jeho dotykom ešte viac rozpálila. Z Armisovích pier unikol blažení vzdych. Prízrak sa pozrel na jeho tvár. Dalo sa v nej ľahko čítať, a to čo tam videl sa mu páčilo. Úzke peri sa roztiahli do úsmevu. Bol rozhodnutí, že mu spôsobí tie najsladšie muky ak dokáže. Aj keď, to ešte z mužom nerobil, srdce a inštinkt mu napovedalo čo má robiť.
Hra s takým nádherným telom ho dostávala do varu, až kým to nevydržal A neponoril sa doň. Armis ohromené vykríkol od bolesti. Ale tú utíchol jeho bosky. Napätie a blížiace sa vyvrcholenie ho bralo o dych.
"Ja to už nevydržím," zalapal po dychu.
"Ešte chvíľu,"zašeptal mu do ucha. Potom ho chytil do náručia a v spoločnom vyvrcholení sa ozval výkrik naplnení uspokojením.
Armis ho silno zovrel okolo krku. Toto ho pripravilo o poslednú silu. Neveriac tomu čo sa stalo, mu stále rezonoval ten fascinujúci pocit v celom tele.
"To..to bolo niečo užasne , neviem to ani opísať slovami,"prehovoril lapajúc po dychu.
Prízrak ho pohladil po havraních vlasoch. Ani on tomu nemohol uveriť. Ešte nezažil, taký pocit uspokojenia ako teraz. Možno, len láska, dokáže spôsobiť niečo také nádherné. Pozrel sa na Armisovú tvár, nežne ho pohladil a na peri mu vytisol nežní bozk. Veštec sa naňho usmial. Mužovo srdce sa rozbúšilo ako zvon. Nemohol sa nabažiť jeho nádhernej tváre,Jeho celého. V tej chvíli si bol dokonale šťastný a nič na svete mu nemohlo túto chvíľu zobrať. V takomto splynutí jednej bytosti spočinuli ešte dlho po tom.

Littleulvarec new picture

26. února 2015 v 17:19 | Yuki |  Fantázia
Yuki sa šla pozrieť na obľúbenú zelenú stránku k jej obľúbenej umelkine a našla tam nové obrázky.


:3 Konečne niečo nové o týchto dvoch :3



Tajuplná osoba 7

17. února 2015 v 12:26 | Yuki

Je tu ďalší diel mojej poviedky, hádam sa bude páčiť. Nič v zlom ľudia, nejaký komentár by mi nevadil. Viem, že moja gramatika je biedna, ale snažím sa. A taký malý koment by potešil. Ak nie, tak len do ankety.


Poltucta mužov sedelo, pri ohni a rozprávalo sa a popri tom pili. Niektorí boli poriadne ožratý, chytali čierne otrokyne za nohy, čo im roznášali víno. Každá, čo sa pokúsila brániť, dostala výprask a aj tak ju dostal. Boli suroví a odporný. Pohľad na to poburoval aj Armisa.
"Nechajte ich!"
"Drž hubu!"
"Ani ma nenapadne. Ste odporný,hnojom raziaci tupí idioti. Ktorý nevedia nič iné iba kradnúť, zabíjať a znásilňovať. Vy nieste ani lúdi,a vy ste najnižšia forma života. Nie vy nieste ani to ste..."
"Tak ty neprestaneš čo?"
"A prečo by som mal, veď hovorím, len pravdu a to že sa vám to nepáči je, len váš problém,"odpovedal uštipačne.
Jeden z podgurážených mužov vstal odomkol klietku. Na to Armis čakal, s celou silou akú mal doňho strčil. Muž sa zvalil. Armis zobral meč a zahnal sa na ďalšieho, čo prišiel. Prvých pár úderov vykryl, ale nasledujúci bol taký rýchli, že ho to vyvalilo na zem. Meč mu vypadol z ruky. Natiahol sa za ním, ale on ho odkopol.
Muž sa naňho zaškeril.
"Niekto sa nám tu hrá na hrdinu. Som zvedavý čo budeš hovoriť, až po tom, keď tebou skončím,"poznamenal zlomyseľne a pohladil mu tvár. Na čo sa Armis strhol.
"To sa ani neopovážiš!"zvolala a zprudka sa zdvihol. Na čo ho muž udrel a on spadol na zem. Jeden z mužov mu chytili zápästie a ďalší roztrhal čierny odev. V tvári mali lačný výraz.
Ešte som nemal muža a tento vypadá skôr na ženu, a nie na muža ,tak to nebude veľký rozdiel."
"Nie!To nemôžete!" kričal a metal sa. Ich zovretie bolo silnejšie. Nemal, proti nim šancu.
"To nie to sa nesmie stať. Ja nechcem!"kričal s plných pľúc.
"Sklapni už!"štekal ďalší a zapchal mu ústa.
S veľkými špinavými paprča, sa dotýkal jeho bieleho tela. Každí jeho dotyk bol drsný a odporný . Bol taký bezmocný a slabý nemohol nič urobiť, len sa prizerať čo mu to robia. Po tvári mu stekali slzí, zúfalstva. Bozkával ho po štíhlom krku. Jeho bosky boli ako jed, cítil ako mu rozožierali kožu.
"No vidíš ako si skrotol," poznamenal so smiechom muž.
Všade na okolo počul, len smiech opilcov. Srdce mu išlo vyletieť z hrude. Snažil sa nemyslieť na to čo mu robili ty chlapi.
"No poďme začni už stým"
"Počkaj ešte, chcem si vychutnať jeho telo je také krásne, Je hebké ako ten nejemnieš hodváb."
"Na to ti ja seriem,"štekal ďalší.
"Dobre!"
Zavrel silno oči a zaťal päste, keď si mysle že to spravy.
Ale namiesto toho začul hlasný výkrik a ucítil že telo na ňom z ničoho nič odpadlo. A po chvíli sa mu uvoľnili ruky. Otvoril oči. Videl ako muži padajú na zem. Nestíhali ani vytasiť meče, také to bolo rýchla. Armis sa ani nepohol bál sa, že by aj on schytal od neviditeľného útočníka. Možno, aj tak skončí takto.
Po rýchlom útoku sa rozhostilo ticho, ktoré občas prerušovalo tiché vzlykanie otrokov v klietke.
Armis s napätím čakal, čo sa bude diať,ale nič sa nestalo.
Zavrel oči snažil sa upokojiť. Celím telom mu prechádzala triaška.
"Musím sa upokojiť,"šeptal si. :"teraz nieje čas na citové výlevy." Napriek tomu čo hovoril mu stekali slzí po lícach a z hrdla sa mu drali vzniky.
"Čo je to som nou, som chlap a ty sa nesprávajú takto." V tom si spomenul na slova toho chlapa. Podobá sa skôr na ženu...Jeho telo je hebké ako hodváb
Cítil sa tak odporne a ponížene. Mal pravdu? Hanbil sa sám seba. Schúlil sa do klbka a ešte via sa rozplakal.
Čiasi ruka sa ho jemne dotkla, na čo sa strhol. Automaticky sa otočil. V matnom svetle horiaceho ohňa si prezrel tvár. Keď si uvedomil kto to je. Stuhol od hanby .On to videl, on videl čo mi spravili. Jeho pocit hanby sa ešte viac prehĺbil.
Odvrátil sa od neho. No Prízrak mu chytil tvár do dlaní.
"Nehanbi sa, ty za to nemôžeš," prehovoril príkro. V očiach sa mu zablyslo. Taký vražedný výraz uňho ešte nevidel. Bo plný takej nenávisti a zúrivosti, že ho to vydesilo. Roztriasol sa proti svojej vôli.
Prízrak si to uvedomil. Odvrátil pohľad a keď si bol istý, znova sa naňho pozrel.
"Už ti nik neublíži, si vbespečí. Som tu pri tebe,"utešoval ho, čo najemnejšie ako vedel.
Zakryl ho svojim plášťom a opatrne ho zobral do náručia. Armis sa naňho nepozrel. Silno zavrel oči a snažil sa na nič nemyslieť.
Prízrak ho položil na deku a zakryl ho ďalšou. Ponúkol mu vodu. Prijal ju a celú dobu sa mu vyhýbal pohľadom. Čo prízraka bolelo. Nerozumel mu.
"Asi je ešte v šoku,"povedal Tarm, keď obidvaja sedeli pri ohni.
"Možno a možno je na mňa nahnevaný, že som ho neušetril takej potupy ,"odpovedal bezfarebne. Smaragdové oči sa dívali do plameňov. V žiari ohňa vypadala jeho tvár, ešte pochmúrnejšie.
"Vet si ho od toho ušetril, prišli sme práve včas,"ohradil sa priateľ.
"Nie dostatočne včas."
"Nebuď na seba taký tvrdý, hlavne je, že sme ho zachránili."
Ani tieto slová mu nedodali pokoj v duši.
Pozrel sa na Armisovu spaciu tvár. Myšlienka na to čo sa mohlo stať, keby neprišli v čas ,mu do žíl vliala ešte väčší hnev.
Pristúpil k nemu a jemne ho pohladil po vlasoch. Armis sa strhol. Ani únava mu neprinášala pokojný spánok.
Vyplašene sa rozhliadol, okolo seba.
"Neboj sa to som len ja,"uisťoval ho.
"Jasn...ja, len že.."
"Ja viem, po niečom takom sa ťažko zaspáva. Ale neboj sa, časom sa to v tebe upokojí a bude ti lepšie,"ubezpečoval ho. Armis sa plytko nadýchol. Bolo naozaj ťažké na to nemyslieť.
"Chceš sa napiť ?"
Armis prikývol.
Prízrak mu doniesol misku z vodou.
Studená voda mu ovlažila vyprahnuté hrdlo. Utrel si ústa a placho sa pozrel na muža pred sebou.
"Už je to trocha lepšie?"
"Áno"
Cítil ako sa naň uprene pozerá. Znervózňovalo ho to.
"A ako ste ma našli?" prehodil po chvíli.
"No... "poškrabal sa po hlave. Pri tej myšlienke mu naskakovala husia koža.
"Tak hovor,"naliehal. Bol naozaj zvedavý a jeho výraz a strečkovanie ho vtom ešte povzbudilo.
"Neviem či mi budeš veriť."
Armis sa nad touto poznámkou pousmial.
"Povedz mi to a ja to zvážim,"odpovedal pokojne.
"Tak teda..."
Prízrak mu vyrozprával čo sa raz v noci stalo.
Armis sa len usmial. V duchu, ďakoval svojej sestre.
"Verím ti každé jedno slovo," odpovedal pokojne, bez žiadnej vtipnej poznámky:"čo si zabudol som veštec."
"Zabudol som,"poznamenal zahanbene.
To ho pobavilo. Nemohol si pomôcť, ale vyčarilo mu to na tvári úsmev.
Bielovlasého muža to prekvapilo. Nečakal, že tak rýchlo uvidí jeho úsmev.
Príznakové peri sa tiež usmiali. Bolo to nepatrný úsmev, ale bol.
V očiach mu videl nesmelosť a to Armisa prekvapilo. Bolo to také nečakané, že zostal ohromené vyvaľovať oči.
"To ma podržte, tento muž sa cíti nesmelí a ešte pred domnov. To je, ako možné," pomyslel si Armis. A nemohol sa vynadívať.
"To je, ale rozkošné."
"Čo je? Mám niečo na tvári?"spisoval sa zaskočené, keď si uvedomil ako naň civí.
"Ou.."Armis odvrátil zrak. :"nie to ja... Je naozaj zvláštne … "
"Ďakujem za záchranu,"nakoniec vyjachtal zo seba:"znova si ma zachránil som ti navždy vďačný."
Posledné slova vyslovil s takým citom, že sa mu rozbúšilo srdce.
Dlhu chvíľu sa naňho díval, svojim hlbokými očami. Uvedomoval si aký je úžasný a on ho skoro stratil.
V ďalších sekundách nemal žiadnu kontrolu nad svojimi činmi.
Vystrel jednu ruku a nežne ho pohladil po tvári. Potom ho objal.
Armis bol z toho tak zaskočený, že sa ani nevládol pohnúť.
Cítil ako mu rýchlo búši srdce a telom prechádza triaška.
Potom, akoby sa prebral sa rýchlo odtiahol.
"Prepáč, nechcel som,"po ticho slovách ho zanechal samého.
Armis nemal slov. Len, bes pohybu sedel a díval sa ako mu mizne pred očami.



Slnečné lúče horúceho dna zobudili Armisa zo vytúženého spánku. Rozospatými očami sa popozeral okolo seba. Všade, už dávno vládol čulí ruch. Chvíľu blúdil mysľou, čo sa asi deje. Potom sa mu z mysle vynoria staré myšlienky a o chvíľu bol hore. S týmito nepriemným zážitkom sa ponaťahoval. Bolelo ho cele telo, ďalšia odporná spomienka vyrazí na povrch. Aj pohľad na svoje nahé telo ho ponorí do depresie. Sedí tam tak, bez pohnutia a snaží sa neplakať.
Do stanu mu strčí hlavu Tarma. Zostal prekvapený potom sa z hanbou schová. Armis si to nevšimol.
"Armis už si hore?"
To ho vytrhne z tranzu.
"Á...a...ÁNO!"
"Je čas sa najesť a potom pripraviť na cestu."
"V poriadku, o chvíľu tam som,"odpovedal trocha neisto.
Potom ako odišiel začal sa obzerať po nejakých veciach. Jeho šaty boli na kusy tak snimi nemohol počítať, ale našiel tam nejaké. Navliekol sa do nich. Ešte pred odchodom sa ešte skontroloval, či mu dobre sedia.
Mal na sebe košeľu s dlhými rukávmi z tenkej látky farby ťavej kože. Takej farby boli aj vzdušné nohavice. Nebolo to nejak extra pekné, ale zato pohodlné. Vystúpil z stanu.
Všade na okolo pobehovali ženy a muži s čiernou pleťou a niečo nosili na vozy .
"Tak už si von,"prerušil ho Tarma
"Áno, čo sa deje?"
"Myslíš tích ľudí. Ty sa pripravuj na cestu domov."
"Domov?"
"No, domov. Pustili sme ich a teraz si idú svojou cestou."
"A vedia ako majú ísť?"
"Že vraj áno , tak som vyrozumel od náčelníka."
"Aha, len dúfam, že to zvládnu. Cesta je ťažká a oni sú cudzinci."
"Neboj sa , do mesta, kam smerujú poznám pár ľudí a oni im pomôžu,"ubezpečoval ho.
Armisovi sa uľavilo. Už si vedel živo predstaviť čo museli prežiť na ceste sem.
Keď, už bolo všetko hotové rozlúčili sa s nimi a každý sa vybral iným smerom.


"Tak a môžeme pokračovať v našej ceste."
"Znova sa plahočiť tím hrozným teplom, nech, to už rýchlo prejde,"zabručal Trama.
"Na to si, ešte dosť dlho počkáš."
"Prečo, iba štyri dni,"poznamenal s pokojom.
Armis sa usmial. :"cesta sa nám predĺžila o trochu viac."
"O koľko ,"spýtal sa z obavou v hlase.
"Len o dva dni."
Len, len o dva dni, čo si sa zbláznil. Ako tak som sa zmieril s tými štyrmi a teraz mi povieš ďalšie dva!"kričal hystericky.
Armis sa rozosmial jeho hysterický výstup bol naozaj vtipný.
"Neviem čo ti je smiešne. Mne to nepripadá, ani trocha vtipné. Tak stým prestaň,"oboril sa naňho.
"Prepáč, ale nemôžem si pomôcť ," znova sa rozosmial.
"Prízrak, ty mu na to nepovieš nič?"
"Prečo, keď má pravdu. Tvoj výstup je n ozaj detinský,"
"Tak to ti pekne ďakujem, si naozaj kamarát."
"Nieje zač, aj na budúce,"odpovedal pokojne.
Tarma naňho vyvalil oči, potom naňho zúrivo pozrel. Stej grimasy čo vystrúhal sa Armis znova rozosmial.
Tarma varovne zavrčal. Ale bolo to márne.
Prízrak si užíval jeho smiech. Nečakal, že sa tak rýchlo z toho dostane, alebo to len dobré maskoval.
Vypadalo to, ako by sa nič nestalo. A to ho tešilo.


Chýbalo im ,už len dva dni do cieľa keď im cestu skrížila karavána s obchodníckym. Táto karavána mierila tiež do Babylonu a na ich šťastie, až do pláca. Sám kráľ si ich vyžiadal. Niesli mu tie najkrajšie poklady, cez šperky cukrovinky, knihy až po šactvo. A pár exotických zvierat ako boli tigre či papagáje. Bol chýrečný svojim vyberaním vkusom na pekné veci.
Akurát mali problém s týmto dravcom. Tiger im ušiel. A čírou náhodou ho stretla aj naša výprava.

"Ten sa tu ako dostal?"
"Asi ho niekto stratil,"poznamenal s pokojom Prízrak.
"Hovoríš tom, ako by sa nič nestalo."
"A čo mám vrieskať a behať na okolo, či čo."
Ťavy boli z nevítaného pocestného trocha nervózne. Mali čo robiť, aby ich upokojili. Tiger ich napäto pozoroval, pripravený na útok.
"Toto musí byť asi vtip, na tejto ceste nás, len stretávajú samé problémy,"sťažoval sa Tarma
"Tarma drž hubu, lebo ho vyprovokuješ,"zavrčal Prízrak.
Armis sa pozrel na mužov, potom na zviera. Zadíval sa mu rovno do očí. Prízrak si to všimol a bol z toho nervózny.
"Čo ti preskočilo, vet ta zabije.
"Neboj sa, ja vime čo robím,"ubezpečoval ho pokojne. Zosadol s ťavy a pomaly kráčal k tigrovi. Muž skoro spadol s ťavy. Neváhala nasledoval ho vytasil meč, pre prípad. tiger si to všimol. Pripravil sa na útok, ale Armis sa postavil pred neho a vystrel obidve ruky, aby zakryl výhľad na muža.
"Ani sa neohni,"prikázal mužovi ten stŕpol.
Znova nadviazal oční kontakt z tigrom. Ten sa upokojil. Armis si čupol a opatrne vystrel ruku a položil dlaň na tigrovo čelo. To s napätím sledovali obidvaja muži. So srdciami v krku.
Tiger si po chvíli sadol, zložil hlavu na laby. Muži ohromené vyvalili oči.
"To...to si ako urobil,"jachtal zo seba Tarma. Neveriac vlastným očiam. Tento muž ho stále niečim prekvapoval.
Tiger vydal podriadený zvuk, pripomínalo to kňučanie. Zdalo by sa, že sa ho bojí.
"Neboj sa maličký ja ti neublížim,"chlácholil ho hladiac ho po čele. Tiger naň pozrel svojimi, veľkými ,zelenými očami. Uisťoval sa či to myslí vážne. Armi sa, len usmiala poškrabkal ho na krk. To tigra presvedčilo, prevrátil sa na chrbát a s blaženým výrazom si priadol.
Mužom padla sánka.
Prízrak pomalí pristúpil k Armisovy.
"Neboj sa, neublíži ti,"poznamenal a hladil tigra ďalej.
Bielovlasý muž, len naň pozeral s údivom.
"Poť pohlaď si ho."
Prízrak zavrtel hlavou. Armis sa nedal zdrapil ho za ruku a pritiahol k sebe. Muž skoro padol na nos.
"Naozaj .Je to bezpečné."
Prízrak si vzdychol a opatrne položil dlaň na tigrovú hlavu. Ten nijak nezareagoval, posmelení ho pohladil znova a znova. Tiger si priadol občas sa zavrtel. Bolo to naozaj, niečo úžasné. Uvedomoval si Prízrak.
"Nechceš si to vyskúšať?"
"Nie ďakujem. Pohľad na vás dvoch mi stačí."
Armi sa, len usmial a pokračoval ďalej.
Prízrak sa díval na Armisovu šťastnú tvár. Náhoda chcela aby sa dotkli rukami, pri tom dotyku sa stretli ich pohľady.

Srdcia sa im rozbúšili, očami sa vpíjali jeden do druhého. Čím dlhšie sa na seba pozerali tím viac sa ponárali do svojho vnútra. Bolo to niečo zvláštne a neopísateľné. Toto spojenie prerušil náhli výkrik. Obidvaja sa trhli a pozreli sa tím smerom. Na vrchole jednej z dún, stál pár ozbrojených mužov. Prízrak a Tarma vstali a vytasili meče na obranu. Armis stal a pomaly kráčal k mužom. Prízrak ho nasledoval. Po krátkom rozhovore sa dozvedeli čo bolo vo veci. Bohatý obchodníci ich z vďačnosti pozvali k sebe na pohostenie. Mala družina neodmietla.

Tajomná osoba 6

15. února 2015 v 16:45 | Yuki |  shounen ai
Tak a po dlhom čase vám tu pridávam další diel mojej poviedky.


Žeravý, kotúč slnka plával na pokojnej hladine neba. A jeho žiarivé lúča sa odrážali v zlatých zrnkách piesku. Všetko na okolo žiarilo ako zlato. Bolo to niečo nádherné, nepreniknuteľná modrá obloha hraničila s zlatými vlnami piesku.
Tejto zemi nevládol žiadny človek, ale iba samotná príroda, tu mala moc. Jediný, kto to tak bral bol Armis. Ten si užíval každí pohľad. Ostatný členovia, len podráždene funeli a vrčali. Mali, už plné zuby z tejto nikde nekončiacej púšte.

"Všade, kde sa len pozrieš je, len piesok,"vrčal:"doprava, doľava. Nič len ten posraný piesok, ktorí sa všade dostane, Už ma z toho hryzie celé telo!" stážoval sa Tarma a pritom sa ošíval.
Ostatný, túto sťažnosť ignorovali, nielen preto, že to vedeli aj sami, ale aj preto, že nemali silu.
"Ešte ako dlho pôjdeme týmto miestom ?"
"Už nie dlho,"upokojoval ho Armis.
"Naozaj ?"
"Naozaj. Do Babilonu dorazíme o štyri dni."
"Čo ? Ešte tak dlho ?"zvolal. V hlase mu znelo zúfalstvo.
"Tarma sklapni. Vydržal si týždeň, vydržíš ešte štyri dni ."
"No práve, týždeň bolo moje maximum a ďalšie dni to, už neprežijem." oponoval mu.
Prízrak výhražne zavrčal, posilnil to vražedný pohľadom na čo Tarma stiahol chvost .
"A to som si myslel, že bude robiť problém Armis," zamrmľal a pozrel sa pred seba.
Armisova ťava kráčala pred nimi. Z pohľadu usúdil, že si cestu užíval. Na perách mu hral úsmev a každú chvíľu sa nadchýnal nad niečim novým. Bol ako male dieťa , čo objavuje svet.
"Tak toto je naozaj niečo nádherné," vyhlasoval nadšene, dívajúc sa na zlatisté duny okolo seba.
"Čo je na tom také nádherné , stále sa to tu opakuje,"poznamenal Prízrak.
Armis sa na neho pozrel. Venoval mu jeden zo svojich nesmelých úsmevov. Po, ktorých sa mu rozbúšilo srdce a on mal čo robiť aby to na ňom nezbadal. Toto sa mu dialo od začiatku cesty, od toho ako sa ho dotkol. Lámal si, nad tím hlavu. Ako je možné, že v ňom vyvoláva takéto pocity chlap. Chlap, pochopil by, keby to bolo žen, ale chlap. Čo sa mu môže páčiť na mužovi. Nemá veľké poprsie, či dlhé nohy, nieje krásny ako hociktorá žena čo mal.
"Tak prečo? " Tuto otázku si dával čoraz častejšie A stále si na ňu nenachádzal odpoveď.
"Môže sa to zdať, ale nieje to tak. Všetko na okolo sa to stále mení. Aj tie duny. Na pohľad sú rovnaké , ale vietor rozohná jemný piesok a ony znova zmenia svoj tvar," vysvetľoval pokojne.
Prízrak sa zadíval na duny. A prisvedčil.
Všetko sa zmenilo či sa mu to páčilo, alebo nie.

"Mohli by sme is už konečne oddýchnuť?" opýtal sa podráždene Tarma.
"Ešte kúsok"odpovedal Armis.
Tarma flochol na Prízrak, ale on nič nepovedal.
Tak pokračovali , no cestu im skrížila púštna búrka. Prišla tak rýchlo, že nemali šancu sa pred ňou skryť.

Z nánosov piesku sa vyhrabal prví člen posádky bol to Sungam, ten sa zniesol nad piesočné duny a pohľadom prečesáva zanesenú oblasť. Ako prvého našiel Tarmu bol bezvedomí, ale Sungan doňho ďobal a krákal dokým neprišiel k vedomiu.
"Dobre, dobre už som hore"
Uvedomil si čo sa stalo a začal spolu s operencom hľadať ostatných.
Našťastie po nedlhom hľadaní našiel Prízraka, ťavy a výbavu. Ale čo nenašiel bol Armis.
"Kde sa mohol stratiť,"pýtal sa skôr pre seba.
V srdci cítil nepriemnu úzkosť. Zo stratí niekoho blízkeho a jeho poznal sotva pár dni.
"Musíme ho čo najskôr nájsť, inak zahynie. Možno vie kde je, ale bez vody to nezvládne."
Náboj sa my ho nájdeme," ubezpečoval ho.
"To dúfam."


"Nikde ich nevidím. Kde môžu byť?. Zbehlo sa to tak rýchlo," hovoril si sám pre seba. Rozhliadal sa na okolo . Deň sa blížil ku koncu a teplota začínala klesať. A on nemal nič na založenie ohňa.
"Tak toto bude ťažké," pomyslel si s povzdychom. Pošuchal si plecia. Začínalo mu biť zima. Premýšľal či ma ostať na mieste, alebo má pokračovať. Čo ak sú nikde na blízku?Nepotrvá dlho a nájdu ho. Ale možno nie a ak tu zostane tak zomrie. Bolo to ťažké rozhodnutie.
"Ostanem tu jeden deň. A budem dúfať aby ma tu našli. Sungan im pomôže."
Noc bola dlhá a studená. Armis nezažmúrila ni oka nielen pre zimu, ale zo strachu s votrelcov.
Spoločnosť mu robili iba hviezdy.
"Sestrička určite sa pozeráš a dobre sa na mne bavíš čo ?"hovoril a díval sa na hviezdy.
To bolo tá jediná vec čo bola príjemná na tej studenej zemi.
Ďalší deň, slnko svietilo s ešte väčšou silou, aspoň sa mu tak zdalo. Ako tak tam sedel, alebo sa prechádzal. Čas sa ťahal ako slimák. Všetko bolo také pomalé. Každá minúta sa zdala ako večnosť.
"Ja už nevládzem," zavzlykal, padnúc na zem.:" Prízrak, Tarma, Sungan kde ste ?"
Pomalí strácal aj posledne kúsky nádeje , že by ho tu našli.
"Nie oni ma tu nájdu," povzbudzoval sa. :"je to iba jeden deň. To zvládnem"
S týmto povzbudením vydržal, až do ďalšieho rána. Potom aj keď so strachom a nevôľou sa vydal na cestu. Na tejto ceste si začal uvedomovať ako môže byť človek bezmocný a stratený, aký je malí v tomto veľkom svete. Byť človekom je fakt ťažké.
"Ale on my za to stojí."
"Hovoríš to preto, že si doň zamilovaný."
"Áno. Láska robí diví.
"Láska robí z ľudí bláznov."
"Aj to je pravda, ale vďaka láske vidíš svet inými očami."
"Áno, a páči sa ti čo teraz vidíš?"
"Teraz konkrétne ani nie, ale hádam sa to zmení."
"Tak to dúfam, lebo si v poriadnej sračke."
"To mi nemusíš pripomínať."
"Musím,musí tu mať niekto rozum, keď ty nie. Som tvoje svedomie."
"Nie, si niečo čo mi lezie poriadne na nervy. Tak už láskavo sklapni."
"NIE!"
"ÁNO!"
Hádka so sa mím sedov mu netrvala dlho. Prerušil ho zvláštny zvuk. Započúval sa doň. Blížilo sa to. Armis sa potešil.
"To musí bit Prízrak."
Zobral sily čo mu stačili a vyškriabal sa na najvyššiu dunu .Odtiaľ sa rozhliadal odkiaľ ten zvuk prichádzal. Netrvalo dlho a našiel pôvodcu zvuku. Na jeho sklamanie to nebol Prízrak. Bola to nejaká skupina ľudí na koňoch s vozmi.
"Požiadam ich o pomoc a trocha vody."
Armis počkal, kým nebudú bližšie. S každým ďalším krokom čo urobil, sa mu ukazoval obraz ľudí. Boli to muži zahalený v čiernych plástoch tvar a hlavu im zakrývali čierne šatky. Pri boku sa im hompáľali zbrane. S pohľadu do ich očí , usúdil, že to nebudú nejaký predajcovia s koreninami. Toto boli otrokári .Uvedomil si, keď sa pozrel na vozí v ktorých väznili ľudí.
Telom mu prešiel mráz a zlá predtucha.
Otočil sa na päte a utekal preč, no muži na koňoch boli rýchlejší obkolesili ho .
"Pomoc!" ozvalo sa v jeho hlave.

Narastajúci strach ho pripravoval o trpezlivosť.
"Kde ten blázon môže byť."
"Prešli sme to tu asi sto krát a nieje tu. Tak ďaleko by nemohol zájsť!"
"Čo budeme robiť?"
"V takýchto situáciach pomôže, už len modlitba,"poznamenal s povzdychom Tarma.
"Pochybujem, že by mňa niekto vyslyšal."
"Nikdy nevieš, treba to len skúsiť."
Prízrak bol už v koncoch. Ešte sa neocitol v takejto situácií na púšti. Keby bol v meste, vedel by si poradiť, ale takto. Je uprostred púšte a jediný koho má je Tarm a havran.
Ako sa hovorí topiaci sa ja slamky chitá.
"Tak to teda skúsim. Hej vy , tam hore! Neviem či ste jeden alebo je tam vás viac. Prosím vás, dovoľte mi nájsť Armisa . Nájsť ho živého a zdravého . Aj keď sa zdá byť rozhodný a odvážny muž v skutočnosti je to iba decko. Nevinne decko na, ktoré treba dávať pozor. Tento blázon sa vydal na túto cestu som nov, dovolil som mu to. A tím pádom mám zaň zodpovednosť. Teraz je stratený a je to iba moja vina. Tak prosím , veľmi vás prosím. Ukážte mi kde je. "
Tarma ho chytil za plece. Nebol slepí a vedel, že ho ľúbi. Zotrvali v tichu z nádejou, že sa niečo stane, ale nestalo sa nič. Potom sa znova vydali na cest u.


"Musíme si oddýchnuť."
"Nie!"
"Prízrak! Polomŕtvy, či mŕtvi mu nepomôžeš."
Prízrak sa odvrátil. Nechcel samu pozerať do očí.
"No ták!"
Po dlhšom naliehaní prisvedčil, Urobili si táborák. Rozprestreli deky a niečo uvarili.
"Nemám hlad"
"Prízrak!"vyštekol.
Priateľa trhlo. Račej prijal ponúknuté jedlo, akoby sa sním hádal. Potom sa uložil na spánok, ale ten nejak neprichádzal.
Zadíval sa na hviezdy. Malé svietiace bodky, ďaleko od nich. Preňho to boli iba botky. Pre Armisa niečo úchvatné,malý zázrak. Ako by povedal.
Srdce mu znova stisol strach.
"Armisi dúfam že žiješ"
"Ano, žije"ozvalo sa odniekiaľ. Prízrak vyskočil na nohy a vytasil meč.
Jatril pohľadom, ale nič nevidel.
"Neboj sa neublížim ti,"upokojoval ho ženský hlas.
"Vidím, že ti nieje ľahostajný osud toho muža. Tak ti pomôžem. "
"Ako a kto si, si... si... nejaká bohyňa," vyjachtal zo seba.
"Áno som."
Tato odpoveď ho zaskočila, bol zmetený. Stretnúť sa s bohyňou, vlastne s hocijakou nadprirodzenou bytostnú mu jakživ nenapadlo. V mihu sekundy mu napadlo, či sa mu to nesníva alebo nemá halucinácie.
"Tak to nemáš, som skutočná,"odpovedala mu na myšlienku.
Prízrak sa strhol.
"Ak je to tak, tak čo mám urobiť?"hlase mu znela rozhodnosť.

"Neďaleko odtiaľto...

15 vecí, za ktoré sa neospravedlnuje

10. února 2015 v 21:09 Moje myšlienky
Veľmi múdre veci :D
Často se omlouváme čistě jen pro pocit, co by si o nás druzí lidé mohli pomyslet, nebo proto, že jejich city nadřazujeme svým vlastním potřebám. V životě ovšem vzniká množství situací, kdy omluvy nutné nejsou.
Povíme si teď o 15 případech, kdy není třeba se omlouvat, i když jste si nejprve mysleli něco jiného.
1. Stop omluvám za lásku
Radujte se z toho, že umíte mít rádi. Na světě je spousta lidí, kteří se milovat někoho prostě bojí. Není důležité, koho jste si zamilovali, ani to, zda vaše city jsou opětovány. Skutečnost, že jste schopni lásky - to je to, co je důležité.
2. Konec omluv za slovo "ne"
Vědomí vlastních mezí je symptomem sebeúcty. Pokud víte, že nemůžete odvést plných sto procent výkonu a řeknete proto "ne", nemusíte se za to nikdy omlouvat. Umění říci "ne" je znakem dobrého vedoucího.
3. Neomlouvejte se za vlastní sny
Váš život patří pouze vám a prožijete-li ho s pocitem lítosti, bude to jen důsledek vaší volby. Nikdy se neomlouvejte, že jdete za svým snem, protože právě váš sen je tím, co vás dělá takovým, jakým jste. Člověk svůj život skutečně naplní právě tehdy, když své sny mění ve skutečnost. Jinak prožije život v prázdném snění.
4. Skoncujte s omluvami za čas vyhrazený pro sebe
Harmonický, šťastný a úspěšný život můžeme vést pouze tehdy, umíme-li si vyhradit čas také pro sebe. Nezapomínejte na své potřeby a na svá přání. Určitý čas musíme věnovat tomu, co dělá radost právě nám.
5. Neomlouvejme za to, co je pro vás důležité
Nikdy se neciťte provinile za to, co je pro vás důležité. Snažte se vždycky řídit svým žebříčkem hodnot. Je-li pro vás něco prioritou, znamená to, že je to důležité. Lidé, kteří skutečně stojí o to, aby vám v životě byli nablízku, vaši volbu přijmou.
6. Dost omluv za ukončení škodlivých vztahů
Nemá smysl omlouvat se za to, že opouštíte někoho, kdo vám způsobil bolest. Pochopení, že nezdravý vztah jen ubírá energii a táhne nás dolů, je prvním krokem k úspěchu. Važte si sami sebe, vyhledávejte společnost lidí, kteří vám pomáhají se zlepšovat a jít vpřed.
7. Přestaňte s omluvami za vlastní nedokonalost
Nedokonalost je to, co nás dělá krásnými a jedinečnými. Je to něco, co musíme přijmout jako součást sebe sama. Nikdy se neomlouvejte za vlastnosti, která vás dělají nedokonale dokonalými.
8. Žádné omluvy za naše vlastní hodnoty
Nikdy se neomlouvejte za to, co pro vás představuje hodnotu, za svoje morální standardy, náboženskou příslušnost nebo duchovní směřování. Vůdcové se nikdy neomlouvají za to, v co věří.
9. Stopku omluvám za to, že neznáte odpověď
Učte se po celý život a nikdy nezestárnete. Nikdy nelitujte setkání s někým, od koho se můžete něčemu naučit. Být schopen přiznat, že něco neznám, je znakem síly a skromnosti.
10. Konec s omluvami za vysoká očekávání
Neomlouvejte se druhým za to, že od nich očekáváte totéž, co od sebe. Mít vysoké nároky znamená pouze to, že nám na jiných záleží natolik, že od nich očekáváme to nejlepší.
11. Zanechte omluv za to, že o sebe pečujete
Nikdy se neomlouvejte za péči o sebe sama. Jestliže si kupujeme něco opravdu kvalitního, zvyšujeme svou sebeúctu. Šťastní a úspěšní lidé znají své potřeby i důležitost jejich uspokojení.
12. Konec omluvám za jiné
Každý sám je odpovědný za své chování a jednání. Neomlouvejme se tedy za jiné, i když máme pocit, že by s námi mohli být spojováni
13. Neomlouvejte se za svůj způsob projevu
Nikdy se neomlouvejte za to, že neznáte například kroky nějakého tance, nebo že snad špatně tančíte a jste mimo rytmus. Prostě tančete po svém! Radost z tance stojí za trochu rozpaků.
14. Konec omluv za odkládanou odpověď
Úspěšný člověk chápe, že pořadí priorit nutně ovlivňuje rychlost odpovědí na dopisy, maily nebo telefonní hovory. Nikdy neomlouvejte samozřejmý fakt, že ze všeho nejdříve odpovídáte na to nejdůležitější.
15. Nikdy se neomlouvejte za pravdu
Silní lidé mluví pravdu. Nikdy se za svoji sílu neomlouvejte. I když je pravda nepříjemná, je čestnost mnohem důležitější než dočasná bolest, kterou snad může způsobit. Buďte poctiví sami k sobě a nedělejte si hlavu s tím, co si o vás mohou jiní pomyslet. Přehnané pocity viny a omluvy s nimi spojené jenom srážejí sebeúctu. Omlouvejte se pouze tehdy, když se skutečně dopustíte chyby.

zdroj http://www.pronaladu.cz/15-veci-za-ktere-nema-smysl-se-omlouvat/

Myšlienky bežných ľudí

10. února 2015 v 21:03 | Yuki |  Moje myšlienky
To som našla na jednej stránke
Je to dosť zaújmavé.A páči sa mi to.

Zvykli jsme si, že všelijaké moudré myšlenky vyslovují pouze uznávaní spisovatelé, vědci, významní politikové nebo umělci. Právo na své vlastní poznání mají ovšem všichni lidé, nezávisle na sociálním statutu a postavení. V hlavě obyčejného dělníka je kolikrát mnohem víc moudrosti než v hlavách hvězd či úspěšných osobností byznysu. My všichni konec konců žijeme podobné životy, pouze na různých úrovních. A naše životní poznání je přibližně stejné.
Aby si to potvrdila, požádala americká novinářka a spisovatelka Brianna Wiestová několik desítek úplně obyčejných lidí, aby se s ní podělili o svá životní poznání. Podívejte se, jaké byly odpovědi.
1. Nemůžu změnit svět, ale můžu změnit svůj vztah k němu.
2. Nejsem povinen se komukoli omlouvat, že s ním nesouhlasím.
3. Člověk může získat všechno, co chce, ale ne najednou. Může se vám to zdát smutné, ale zkuste si představit, že by se vám najednou, v jedinou chvíli splnila všechna vaše přání. To by bylo doopravdy smutné.
4. Rodinu si člověk nevybírá. Vybrat si může náboženství. Může si vybrat, jakým člověkem chce být a jakým se chce stát později. Nikdy se ale nezalíbí všem a nebudou ho chápat všichni bez vyjímky.
5. Všechno kolem mě je projekcí mě samého. Když chci cokoli změnit, musím především změnit sebe sama.
6. Svoboda je stav duše.
7. Nic v životě netrvá věčně. Jenomže na to často zapomínáme a nesnažíme se vychutnat si to, co právě máme.
8. Kromě té ideální existují ještě další desítky druhů lásky. Vedle pocitu štěstí existuje množství dalších, neméně úchvatných lidských citů. Jestliže se člověk nepodobá nějakému ideálu, není to žádná katastrofa. Život obecně je velmi různý.
9. Nepamatujeme si celé roky. Pamatujeme si okamžiky.
10. Člověk nemusí být ještě někým dalším kromě sebe sama.
11. Na pohřbu nikdo nepláče pro pohlednou tvář nebo elegantní oděv zesnulého. Všichni vzpomínají na jeho osobnost, na jeho duši. Neměli bychom ani na chvilku zapomínat, co je doopravdy důležité u člověka.
12. Lidé tě nebudou milovat na základě všestranné analýzy tvých silných a slabých stránek. Ti nejhezčí a nejbohatší nebývají ani zdaleka těmi nejvíce milovanými. Vzpomeň si na to pokaždé, když se ti bude zdát, že příčinou tvé samoty je tvar nosu nebo stav bankovního účtu.
13. Abychom úspěšně překonávali překážky, musíme si vždycky pamatovat, že každá událost má svou příčinu. Když tedy odstraňujete následky, nezapomeňte na příčinu.
14. To, co se vám dnes zdá událostí vašeho života, vám zítra nebude stát ani za vzpomínku. Avšak prosté, nevýznamné drobnosti všedního dne vám opakovaně vytanou v paměti ještě po letech.
15. Vždycky existuje možnost najít si novou práci, přestěhovat se do města, kde jsme toužili žít, najít lásku. Hlavní je se od takových možností neodvracet, když nás k nim život postrkuje.
16. Nejhorší události života bývají často prostě lekcemi, které nás varují před skutečným neštěstím.
17. Skutečnou porážku člověk utrpí teprve tehdy, když se přestane znovu pokoušet.
18. Neberte všechno úplně vážně. Aspoň dokud jste naživu.
19. Lidi kolem sebe člověk nezmění. Ke skutečným změnám dochází teprve tehdy, když každý dělá to, co má a neukazuje pouze na nedostatky, které vidí u jiných.
20. Moudrost znamená uvědomit si, že nikdo nevládne jakýmsi ukončeným poznáním. Kdysi byli všichni přesvědčeni, že je Země plochá, dnes říkají, že je kulatá. Kdo může předpovědět, co si vymyslí zítra?
21. I když se zříkáte víry, naděje a lásky, neopouštějí vás.
22. Když vcházíte do knihovny, leží tu před vámi všechny znalosti světa. Když se ráno probouzíte, otevírá se před vámi celý vesmír. Tohle je důležité si pamatovat a nevnímat jen police s knihami a další obyčejné ráno
23. Skutečné štěstí je ukryto v maličkostech. V dobré knize, čerstvé zelenině, teplé posteli, v doteku toho, kdo nás má rád. O těchto věcech nebývá zvykem hovořit, ale právě jich bychom si měli nejvíce vážit.
24. Pohlédněme na život z pesimistického hlediska: za sto let si na vás nejspíš nikdo ani nevzpomene a nebude se zabývat tím, jak jste se kdy v čem rozhodli. Tak proč byste se měli bát žít takovým životem, jakým žít chcete?
25. Člověk není povinen být tím, koho v něm vidí jiní lidé. Konec konců, odkud by asi tak věděli, jaký má člověk být?
26. Ovládají nás především ti lidé nebo věci, které bychom sami rádi ovládali. Svoboda znamená zříci se touhy něco ovládat.
http://www.pronaladu.cz/26-moudrych-zaveru-o-zivote-od-obycejnych-lidi/

dapper owl 3

10. února 2015 v 16:57 | Yuki |  Fantázia
Tento obrázok milujem :3 Aj som si ho namaľovala :D

Tento obraz je epický :3


dapper owl 2

10. února 2015 v 16:39 | Yuki |  Fantázia

dapper-owl

10. února 2015 v 16:26 | Yuki |  Fantázia
Konečne tu môžem dať ďalšiu z mojich obľúbených umeľkýň. Jej obrazy sú plné dynamiky. Sú detailné a plné fantázie. Má rada steampunk :D A ja sa čudujem prečo sa toľko stým hrá :D Tento štýl sa vyhradzuje s mnohá detailmi, je prepracovaný čo sa týka nielen umenia ale aj kostýmov. Aj mne sa páči. Neskôr vám tu sem dám nejaké tie obrázky. Toho štýlu .D